Na Slovensku sa zmenšuje rozdiel medzi tým, koľko by sa malo na dani z pridanej hodnoty (DPH) vybrať a koľko štát skutočne vyberie. Kým domáce úrady hovoria o postupnom približovaní sa k európskemu štandardu, celoeurópske údaje ukazujú, že problém nevybranej DPH zostáva naprieč Európskou úniou (EÚ) výrazný a v niektorých krajinách sa opäť zhoršuje. V celej únii pritom škody z podvodov na DPH a clách podľa Európskej prokuratúry (EPPO) dosiahli minulý rok desiatky miliárd eur.

Podľa výročnej správy EPPO bolo ku koncu roka 2025 vyšetrovaných 3 602 aktívnych prípadov, čo predstavuje medziročný nárast o 35 percent. Celková odhadovaná škoda dosiahla 67,27 miliardy eur, takmer trojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. Z toho 45,01 miliardy eur súvisí práve s podvodmi v oblasti DPH a ciel.

Slovenský obraz je odlišný. Podľa údajov Finančnej správy klesla daňová medzera DPH z 16,5 percenta v roku 2019 na 10,5 percenta v roku 2023, pričom cieľom je dostať sa pod hranicu desiatich percent. V porovnaní s priemerom EÚ, ktorý sa v roku 2023 pohyboval na úrovni 8,5 percenta, Slovensko síce ešte zaostáva, no rozdiel sa postupne znižuje.

Medzera vo výbere dane však neznamená automaticky podvod. Vedenie Finančnej správy pripúšťa, že slovenský systém DPH je legislatívne komplikovaný. Sadzby sa pohybujú od piatich do 23 percent, pribudlo viacero výnimiek a osobitných režimov, čo zvyšuje riziko chýb aj sporov pri klasifikácii tovarov a služieb.

Spomalená ekonomika

Finančná správa zároveň poukazuje na to, že vývoj daňovej medzery neovplyvňuje iba boj proti podvodom, ale aj makroekonomické prostredie. Ak ekonomika spomalí, automaticky klesá objem zdaniteľných transakcií – a tým aj výnos z DPH. Podľa vedenia daňovej správy sa v roku 2025 prejavil najmä slabší výkon priemyslu a energetiky, kde medziročne vypadli tržby v miliardových objemoch. Nižšie tržby znamenali nižší výber dane, bez ohľadu na to, či sa miera podvodov menila, alebo nie.

Rozpočtový plán pritom počítal s historicky vysokým medziročným nárastom príjmov. V hotovostnom vyjadrení sa ho nepodarilo naplniť o 1,8 miliardy eur, v akruálnom vyjadrení bol rozdiel 1,1 miliardy. Podľa Finančnej správy viac než dve tretiny tejto sumy – približne 800 miliónov eur – súviseli s makroekonomickým vývojom a legislatívnymi zmenami, nie s rozmachom daňových podvodov. „Plán medzi rokom 2024 a 2025 narástol o viac ako štyri miliardy eur, to je niečo, čo historicky slovenský rozpočet nepozná. Vždy to bol nárast zhruba okolo dvoch miliárd eur,“ zhrnul prezident Finančnej správy Jozef Kiss.

Vedenie Finančnej správy tak odmieta jednoduchú rovnicu, podľa ktorej nesplnený plán automaticky znamená nárast podvodov. Tvrdí, že hodnotiť mieru daňovej kriminality len cez plnenie rozpočtu je skresľujúce, keďže výber DPH je citlivý na ekonomický cyklus, štruktúru spotreby aj zmeny sadzieb a výnimiek v zákone.Kľúčový faktor pre konsolidáciu

DPH je pre slovenské verejné financie kľúčovou daňou. Tvorí najväčšiu časť daňových príjmov štátu a jej vývoj má priamy vplyv na schopnosť vlády financovať výdavky aj znižovať deficit. Pre lepšiu predstavu – napríklad v roku 2025 vybral štát celkovo na daniach vyše 20 miliárd eur, viac ako polovicu z tejto sumy pritom tvorila práve táto daň.

V snahe ozdraviť verejné financie pritom vláda siahla práve na túto daň v roku 2025, keď sa základná sadzba DPH zvýšila z 20 na 23 percent. Opatrenie bolo súčasťou konsolidačného balíka a malo priniesť dodatočné príjmy v miliardách eur. Vyššia sadzba sa však premieta priamo do cien tovarov a služieb, a tým aj do spotreby domácností.

Dôležitosť DPH pre konsolidáciu potvrdzuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vo februárovom rozpočtovom semafore uvádza, že deficit verejných financií v roku 2026 môže dosiahnuť približne 4,5 percenta HDP, teda okolo 6,4 miliardy eur, čo je viac než vládny cieľ. K najvýraznejším negatívnym odchýlkam prispeje aj výpadok daní a odvodov vo výške približne 0,5 percenta HDP (asi 766 miliónov eur), pričom kľúčovou položkou s nižším očakávaným príjmom je práve DPH. Nižší výber tejto dane spolu so slabšími príjmami z daní z práce tak podľa RRZ patrí medzi hlavné faktory rastúceho deficitu a zvyšuje riziko nesplnenia rozpočtového cieľa na rok 2026.

Európsky rozmer podvodov
Kiss je zároveň je presvedčený, že na Slovensku nie je výnimočné množstvo daňových podvodov. Poukázal na aktuálne čísla, ktoré zverejnila EPPO. Tie ukazujú, že podiel vyšetrovaných daňových podvodov na Slovensku na ich celkovom objeme v rámci EÚ je približne jedno percento. „To znamená, že 455 miliónov eur za Slovensko je zhruba jedno percento zo sumy 45 miliárd eur, ktoré eviduje EÚ a EPPO v rámci daňových podvodov. Ja si myslím, že naozaj tu máme klesajúcu tendenciu,“ zhodnotil Kiss.

Z európskeho pohľadu je však podstatné aj to, aký charakter tieto prípady majú. EPPO upozorňuje, že podvody na DPH a clách dnes predstavujú dominantnú časť finančných škôd, hoci početne prevažujú prípady zneužívania eurofondov. To znamená, že menej prípadov môže spôsobovať podstatne vyššie straty pre verejné rozpočty.

Zároveň ide vo veľkej miere o cezhraničné schémy, ktoré sa nedajú jednoducho „priradiť“ jednej krajine. Reťazce firiem často fungujú vo viacerých členských štátoch a škoda sa rozlieva naprieč trhom. Aj preto samotný podiel jednej krajiny na celkovom objeme vyšetrovaných škôd nemusí presne odrážať mieru rizika v konkrétnom štáte.Európska prokuratúra zároveň v roku 2025 podala 275 obžalôb a jej úspešnosť pri odsúdeniach sa pohybuje blízko 95 percent. Sudcovia nariadili zmrazenie majetku v hodnote viac ako jednej miliardy eur. To naznačuje, že spolu s rastom počtu prípadov rastie aj intenzita represie a schopnosť dostať zložité finančné schémy pred súd.

Čo je daňový podvod s DPH?

Podľa Finančnej správy daňový podvod v oblasti DPH vzniká vtedy, keď jeden z účastníkov obchodného reťazca daň neprizná alebo nezaplatí, no ďalší si ju uplatní na odpočítanie. Základom je takzvaná „chýbajúca daň“ – štátu nevznikne príjem, ale v systéme sa objaví nárok na jej vrátenie alebo zníženie daňovej povinnosti. Transakcie pritom často len formálne vyzerajú ako bežný obchod, no ich skutočným cieľom je získať daňové zvýhodnenie. Typickou schémou je reťazec so „zmiznutým obchodníkom“, ktorý daň neprizná alebo nezaplatí, a následnými „nárazníkmi“, cez ktorých sa tovar prefakturuje až ku koncovému subjektu, ktorý si uplatní nadmerný odpočet.

Odhaľovanie takýchto schém je dnes postavené najmä na analytike kontrolných výkazov DPH. Finančná správa od ich zavedenia spracovala viac než 23 miliónov výkazov a vyhodnotila 2,2 miliardy transakcií. Systém páruje údaje od dodávateľov a odberateľov, vyhľadáva takzvané nespárované transakcie – teda prípady, keď si jeden subjekt odpočítava DPH, no druhý ju nepriznal – a vytvára siete obchodných vzťahov, v ktorých identifikuje rizikové reťazce a karuselové podvody. Následné kontroly priniesli nálezy vo výške viac ako 1,4 miliardy eur a efektivita kontrol v rizikových reťazcoch sa pohybuje nad 90 percentami.

Zdroj: pravda.sk