Na začiatku roka 2026 dánske spravodajské služby hodnotia riziko zasahovania Moskvy do politických procesov v Dánsku ako vysoké. Bezpečnostná a spravodajská služba (PET) aj Vojenská spravodajská služba (FE) upozornili na možné pokusy ovplyvniť predčasné parlamentné voľby naplánované na 24. marca 2026.

Dánska rozviedka označuje Rusko za hlavnú vonkajšiu hrozbu, a to pre podporu Ukrajiny zo strany Kodane aj pre rastúce napätie v Arktíde.

Očakávajú sa dezinformačné kampane, využívanie falošných účtov na sociálnych sieťach, kybernetické útoky na volebnú infraštruktúru a pokusy o diskreditáciu konkrétnych kandidátov.

Cieľom má byť vytváranie spoločenského rozkolu, ovplyvňovanie verejnej diskusie a znižovanie podpory Ukrajiny.

Dôležitý je aj faktor Grónska. V správach sa uvádza, že napätie medzi Dánskom a USA v súvislosti s Grónskom vytvára „nové línie medzinárodného konfliktu“, ktoré môže Rusko využiť.

PET už v minulosti zaznamenala pokusy o zasahovanie vrátane šírenia falošných listov a ovplyvňovania miestnych volieb, a to aj v Grónsku.

Ruské veľvyslanectvo v Dánsku naopak uviedlo, že parlamentné voľby sú výlučne vnútornou záležitosťou Dánska a že protiruský kurz tamojších úradov sa podľa ich názoru nezmení.

Snaha Kremľa zasahovať do dánskych volieb poukazuje na systematickú stratégiu Moskvy zameranú na oslabovanie európskych demokracií. Nejde o ojedinelú operáciu, ale o súčasť dlhodobej kampane politického tlaku.

Rusko už podobné mechanizmy využilo v rôznych európskych krajinách. Scenár je spravidla rovnaký: najprv informačné útoky, potom podpora radikálnych strán a napokon vytváranie atmosféry nedôvery voči inštitúciám. Tento model bol v európskom priestore opakovane testovaný.

V prípade Dánska sa, ako už bolo spomenuté, pozornosť sústreďuje na vnútorný spor okolo postavenia Grónska. Podpora separatistických nálad môže umožniť oslabovanie spojenca NATO a zároveň vytváranie nového ohniska nestability v Arktíde.

Ďalším motívom je vojensko-strategická geografia. Ak by sa k moci dostali sily ochotné obmedziť výdavky na námornú kontrolu v severnom Atlantiku, Rusko by mohlo získať väčší manévrovací priestor pre svoje námorné aktivity vrátane obchádzania sankcií. To by malo dôsledky pre bezpečnosť celej Európy vrátane Slovenska, keďže podmorská infraštruktúra kontinentu je vzájomne prepojená.

Dánsko už verejnosť upozornilo na možné informačné útoky. Takýto preventívny krok znižuje účinnosť propagandy. Samotná potreba brániť sa voči vonkajšiemu zasahovaniu však ukazuje, ako sa medzinárodné napätie premieta do vnútropolitických procesov.

Z uvedeného vyplýva jasný záver: ruská stratégia vplyvu predstavuje systémovú výzvu pre európsku bezpečnosť. Každá krajina EÚ môže byť potenciálnym cieľom bez ohľadu na svoju veľkosť či geografickú polohu.

Autor: Jozef Kováč