Zatiaľ čo krajiny EÚ a NATO zvyšujú výdavky na obranu, na východnom strategickom okraji Európy dochádza k rozsiahlym zmenám, ktoré neupútajú veľkú pozornosť verejnosti. Investigatívna analýza holandského portálu Pointer poukazuje, že Rusko systematicky rozširuje svoju vojenskú infraštruktúru pozdĺž hraníc s Európou.

Dvojročné skúmanie satelitných snímok odhalilo 221 ruských vojenských objektov v pásme do 250 km od hraníc krajín Európskej únie a NATO. V 94 prípadoch experti zaznamenali nové objekty, rozsiahle rekonštrukcie alebo zvýšené množstvo vojenského materiálu. Podľa bezpečnostných analytikov nejde len o modernizáciu, ale o systematickú prípravu schopností, ktoré by mohli byť využité aj v prípade ozbrojeného konfliktu.

Potenciálne sklady taktických jadrových zbraní

Najcitlivejšou časťou zistení sú tri lokality, ktoré vykazujú charakteristiky zariadení určených na ukladanie taktických jadrových zbraní. Jeden z takýchto areálov sa nachádza v bieloruskom Asipovičy, ďalšie dva v Murmanskej oblasti a v ruskom Kaliningrade.

Na snímkach sú viditeľné nové bunkre s vyztuženými stenami, viaceré ploty, strážne veže a novo vybudované logistické prvky, ako napríklad železničné odstavné koľaje. Patrick Bolder z think-tanku The Hague Centre for Strategic Studies hovorí, že kombinácia týchto prvkov zodpovedá tomu, čo by sa dalo očakávať od objektov určených na úschovu taktických jadrových nálož.

Hoci Moskva prezentuje tieto aktivity ako obranné opatrenia voči „hrozbe zo strany NATO“, poloha týchto zariadení ukazuje ich strategický význam pre západný smer.

Rozsiahle arzenály konvenčných zbraní

Okrem jadrových kapacít Rusko aktívne rozširuje aj skladovacie priestory pre konvenčné zbrane a muníciu. V Kaliningrade, v lokalite Kremnevo, sa pôvodný malý sklad zmenil na rozsiahly komplex s 38 novými bunkrami určenými na uskladnenie rakiet a munície.

Podobné objekty boli identifikované aj v Murmanskej oblasti a v Toropci. Toropski areál bol cieľom úspešného ukrajinského útoku v septembri 2024, avšak väčšina infraštruktúry zostala nepoškodená.

Podľa odborníkov na bezpečnosť rozšírené bunkre naznačujú, že ruský zbrojný priemysel zvýšil produkciu zbraní a potrebuje nové priestory na ich uloženie a logistické zabezpečenie.

Rekonštrukcia starých sovietskych letísk

Dôležitou súčasťou zistení je aj modernizácia 26 vojenských letísk pozdĺž hraníc Európy. Ide najmä o bývalé sovietske základne, ktoré po rokoch neaktivity dostávajú druhý život – prekryté betónové dráhy, nové hangáre a inštalácia prostriedkov protileteckej obrany v ich okolí.

V niektorých prípadoch sa na týchto letiskách zvyšuje aj počet stíhačiek a bombardérov, ako je tomu v Murmansku a Kaliningrade. Podľa Patricka Boldera to nemusí byť „len na parádu“ – ruské letectvo tieto stroje využíva aj na testovanie reakcií pozdĺž hraníc NATO, vrátane narušovania vzdušného priestoru pobaltských krajín.

Elektronická vojna a rušenie GPS signálov

Súčasťou rozšírenia vojenských možností je aj intenzívne využívanie systémov elektronického boja, schopných rušiť GPS a radiové signály. V Kaliningrade a Murmansku operuje systém Murmansk-BN, ktorý dokáže ovplyvňovať signály na stovky až tisíce kilometrov.

Tieto rušenia už majú praktické dopady – civilné letectvo nad Pobaltím a Fínskom eviduje častejšie problémy s navigáciou a komunikáciou, čo ovplyvňuje nielen vojenské, ale aj civilné lety a navigačné aplikácie.

Protivzdušná obrana pri západnom fronte

Analýza identifikovala aj nové radarové stanice a systémy protivzdušnej obrany, vrátane S-400 a S-300. Tieto komplexy slúžia na ochranu strategických zariadení a koncentrácií vojsk v prípade, že by došlo k eskalácii konfliktu.

Podľa bezpečnostných odborníkov tak Rusko buduje nielen ofenzívne, ale aj robustné obranné kapacity pozdĺž západnej hranice, ktoré značne sťažia akýkoľvek rýchly prienik protivníka.

Dôsledky pre Slovensko a strednú Európu

Zatiaľ čo súčasná vojna na Ukrajine podľa niektorých analytikov znižuje pravdepodobnosť priameho útoku na krajiny NATO, neznamená to, že by riziko úplne zmizlo. Ak by sa bojové operácie na východe Európy ustálili, uvoľnené ruské sily by mohli byť presmerované na iné smery.

Pre Slovensko a ďalšie štáty strednej Európy je preto kľúčové udržiavať vysokú úroveň obranyschopnosti a intenzívnu spoluprácu v rámci NATO. Satelitné snímky ukazujú, že Rusko nepretržite investuje do modernizácie a rozširovania svojej vojenskej infraštruktúry pri západných hraniciach – otázkou zostáva, aká bude európska reakcia na tieto výzvy.