Dňa 12. apríla 2026 sa v Maďarsku uskutočnia parlamentné voľby, ktoré môžu patriť medzi najnáročnejšie v politickej kariére premiéra Viktor Orbán. Podľa viacerých prieskumov verejnej mienky čelí silnej výzve zo strany opozičného politika Péter Magyar. Napriek tomu má vládny tábor významnú výhodu – rozsiahlu mediálnu infraštruktúru vybudovanú počas uplynulých rokov, ktorá zásadne formuje informačné prostredie v krajine.

KESMA ako pilier mediálnej koncentrácie

V centre systému stojí nadácia Central European Press and Media Foundation (KESMA), založená v roku 2018. V rámci vládneho rozhodnutia označeného za projekt „strategického národného významu“ boli stovky mediálnych aktív – od regionálnych novín po online portály – zlúčené pod jednu strechu. Tento krok zároveň vyňal nadáciu spod štandardnej kontroly protimonopolných orgánov.

Výsledkom je bezprecedentná koncentrácia médií, najmä v regiónoch mimo Budapešti, kde je prístup k alternatívnym zdrojom informácií obmedzený. Práve vidiecke oblasti sa v posledných volebných cykloch stali stabilnou oporou vládnej strany Fidesz. Kritici tvrdia, že ide o model „jedného informačného okna“, v ktorom je verejný diskurz výrazne jednostranný.

Prepojenie politiky, biznisu a médií

Za vybudovaním mediálnej siete stoja aj podnikatelia blízki premiérovi – Lőrinc Mészáros, dlhoročný Orbánov spojenec, a István Tiborcz, jeho zať. Podľa viacerých medzinárodných analýz firmy napojené na tieto osoby získali v uplynulých rokoch rozsiahle štátne zákazky v hodnote miliárd eur.

Tento model vyvoláva otázky konfliktu záujmov: mediálne domy financované nepriamo zo štátnych zdrojov zostávajú v rukách súkromných aktérov lojálnych vláde. Kritici hovoria o deformácii politickej súťaže, keďže nezávislé redakcie čelia ekonomickému tlaku, zatiaľ čo provládne médiá majú stabilné finančné zázemie.

Štátna reklama a tlak na nezávislé redakcie

Významným nástrojom vplyvu je aj distribúcia štátnej reklamy. Podľa informácií zverejnených denníkom Financial Times v roku 2025 podali dve maďarské médiá sťažnosť na Európsku komisiu, v ktorej namietajú proti údajne nezákonným subvenciám vo výške viac ako jednej miliardy eur smerujúcim k provládnym médiám v rokoch 2015 – 2023.

Zároveň dochádzalo k oslabovaniu alebo transformácii nezávislých redakcií. Portál Index.hu prešiel po finančných problémoch pod kontrolu podnikateľov napojených na vládny okruh, čo viedlo k odchodu časti redakcie. Rádiostanica Klubrádió prišla v roku 2021 o vysielaciu licenciu po rozhodnutí regulačného orgánu. Koncom roka 2025 ukončila činnosť aj maďarská redakcia Rádio Slobodná Európa (Szabad Európa).

Tieto kroky podľa medzinárodných organizácií vytvárajú prostredie, v ktorom rastie autocenzúra a obavy z ekonomických či regulačných následkov pri publikovaní citlivých tém.

Medzinárodná kritika a protesty

Na situáciu opakovane upozornili organizácie ako Human Rights Watch či International Press Institute, ktoré hovoria o systematických problémoch s mediálnou pluralitou v Maďarsku. Na jeseň 2024 sa pred budovou verejnoprávneho vysielateľa konali protesty proti údajnej propagandistickej orientácii spravodajstva.

Aj Committee to Protect Journalists poukázal na rastúci tlak na investigatívnych novinárov a online kampane zamerané na ich diskreditáciu.

Voľby ako test mediálnej plurality

Rok 2026 tak nebude iba o rozdelení parlamentných kresiel. Pôjde aj o otázku, do akej miery majú voliči prístup k rôznorodým názorom a nezávislým informáciám. V prostredí silnej mediálnej koncentrácie sa totiž samotný koncept slobodnej politickej súťaže dostáva do centra diskusie.

Pre slovenské publikum je maďarský prípad zaujímavý aj ako regionálny precedens: ukazuje, ako môže kombinácia politickej moci, ekonomických zdrojov a mediálneho vplyvu zásadne pretvoriť verejný priestor. Výsledok aprílových volieb tak nebude mať význam len pre Maďarsko, ale aj pre širšiu stredoeurópsku debatu o stave demokracie a mediálnej plurality.

Autor: Jozef Kováč