Takmer 32 ton slovenského zlata je uložených v londýnskych trezoroch a jeho rastúca cena zvyšuje hodnotu našich rezerv. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) priniesli investičné rezervy vrátane zlata v roku 2024 zisk približne 980 miliónov eur. Z časti nášho politického spektra sa začali ozývať hlasy volajúce po tom, aby Slovensko „stiahlo“ svojich 2 500 zlatých tehličiek z Bank of England a presunulo ich domov. Odborníci však varujú, že by takýto krok priniesol viac nevýhod ako výhod.

Ešte v prvých týždňoch tohto roka ceny žltého kovu prudko rástli, na konci januára dokonca prekonali historicky najvyššiu hranicu 5-tisíc dolárov za troyskú uncu. Časť odborníkov predpokladala, že sa cena zlata môže vyšplhať na ešte vyššie sumy. Napriek tomu, že drahý kov začal v ďalších týždňoch prudko padať, ide stále o finančný nástroj, ktorý si aj v čase prudkého geopolitického napätia udržiava svoju hodnotu.
Z tohto benefitu ťažia nielen malí investori, ktorí si nakúpia zopár zlatých tehličiek či mincí, ale aj štáty, ktoré si nakúpia cenný kov v oveľa väčších objemoch. „Rastúca cena zlata znamená, že finančná hodnota zlatých rezerv je vyššia, a teda je v každom ohľade výhodná pre krajiny, ktoré majú toto zlato v držbe,“ povedal pre Pravdu hovorca NBS Peter Majer.

V slovenských reáliách to vyzerá tak, že zlato je len jednou časťou širších investičných rezerv centrálnej banky. Tie ku koncu roka 2024 dosiahli trhovú hodnotu 18,5 miliardy eur, čo bolo o 5,2 miliardy eur viac než rok predtým. Okrem zlata ich tvoria najmä cenné papiere, podiely v ETF a derivátové obchody.Rast ceny zlata sa výrazne prejavil aj na hodnote slovenských rezerv. Podľa údajov NBS vzrástla hodnota zlatých rezerv približne z 1,9 miliardy eur na konci januára 2024 na viac než 4,3 miliardy eur na konci januára tohto roka. Za dva roky tak ich hodnota stúpla o vyše 2,4 miliardy eur. Ide pritom o zisk, ktorý vznikol bez toho, aby Slovensko muselo zlato výraznejšie dokupovať. Rezervy zdraželi spolu s rastom ceny na svetových trhoch, takže štát na ňom v podstate nenápadne zarobil miliardy eur.

Napriek tomu, že ceny zlata výrazne zvyšujú hodnotu našich rezerv, sa začali zo Strany vidieka, ktorej šéfuje minister športu Rudolf Huliak, objavovať návrhy, aby Slovensko desiatky ton svojho cenného kovu presunulo zo zahraničia späť na domáce územie. „Neexistuje žiadny dôvod, prečo by zlato ešte malo byť v Anglicku,“ povedal pre niekoľkými dňami nezaradený poslanec parlamentu Pavel Ľupták, ktorý je členom Huliakovej strany.

Ľupták svoj návrh zdôvodňuje tým, že národná zlatá rezerva má symbolizovať štátnu suverenitu a ekonomickú nezávislosť Slovenska, „preto má byť uskladnená bezpečne doma v trezoroch NBS“. Huliakovci už avizovali, že s týmto návrhom pôjdu na koaličnú radu a následne ho plánujú predložiť do parlamentu.

Podľa expertov, ktorých oslovila Pravda, však na takýto krok v aktuálnej situácii neexistuje žiadny racionálny dôvod. „Opodstatnenie by to malo, ak by sme krajiny, kde sú zlaté rezervy uložené, považovali za nedôveryhodných partnerov. Blízkosť zlata vo fyzickej podobe má síce výhodu v jeho dostupnosti, no nevýhodu pri potrebe ho odpredať do zahraničia,“ skonštatoval Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Odborník tiež vysvetlil, že Slovensko ako člen Menovej únie nepotrebuje mať okamžitý prístup k tomuto drahému kovu na riadenie svojej menovej politiky, pričom zlato uložené v zahraničí nám dáva viac možností na obchodovanie. „Ak by nám hrozili sankcie a zmrazenie aktív, dáva zmysel mať zlato doma. Nič podobné nám však nehrozí. Snaha o presun zlata by ale takéto úvahy minimálne podsunula,“ priblížil Škriniar.
Podobne argumentuje aj Zuzana Dvorská, obchodná manažérka spoločnosti Golden Oak Trust. „Naše slovenské zlato sa nachádza v trezoroch Bank of England v Londýne, ktorá zabezpečuje úschovu pre mnohé krajiny, ale aj súkromné inštitúcie. Londýn je jedno z najvýznamnejších svetových centier obchodovania so zlatom. To, že sa naše zlato nachádza v Londýne, umožňuje NBS využívať ho pri swapových operáciách. Tie môžu Slovensku prinášať milióny eur ročne vo forme výnosov,“ vysvetlila. Na vysvetlenie – ide o finančné operácie, pri ktorých centrálna banka zlato dočasne poskytuje alebo ho používa ako zábezpeku výmenou za hotovosť či iné aktíva, čím môže z rezerv získavať dodatočný výnos bez toho, aby sa zlata natrvalo vzdala.

Podľa Dvorskej by presun zlata na Slovensko znamenal vysoké náklady na prevoz (mohlo by ísť aj o stámilióny eur), logistiku, poistenie aj následné skladovanie a zároveň by znížil flexibilitu pri obchodovaní. „To, že sa to slovenské zlato nachádza v Londýne, teda znamená nielen to, že na obchodoch so zlatom zarábame, ale aj to, že v prípade potreby sa nachádza v absolútnom centre obchodovania,“ dodala s tým, že podľa jej názoru je pre Slovensko výhodnejšie ponechať zlato aj naďalej v zahraničí.

Koľko zlata je vlastne dosť?

Diskusia o tom, kde má byť zlato uložené, zatláča do úzadia možno podstatnejšiu otázku – akú úlohu má vlastne žltý kov zohrávať v štátnych rezervách a koľko ho krajina potrebuje. Rast ceny zlata totiž podľa odborníkov neznamená, že by štáty mali automaticky svoje rezervy zvyšovať alebo znižovať. „Objem zlatých rezerv je strategické rozhodnutie, teda vysoko presahujúce ročný výhľad, a nemá byť predmetom špekulácií na komoditnom trhu. Jeho výška ovplyvňuje dôveryhodnosť krajiny a zohľadňujú ho aj ratingové agentúry,“ vysvetlil Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity.

Zároveň platí, že ak množstvo zlata zostáva rovnaké, no jeho cena rastie, zvyšuje sa tým aj hodnota rezerv a rovnako aj zisk centrálnej banky, hoci zlata nepribúda.
Žltý kov pre štát zohráva aj úlohu poistky pre mimoriadne situácie. Dá sa totiž rýchlo speňažiť prakticky v akejkoľvek mene a slúži ako ochrana pred finančnými či geopolitickými rizikami. V prípade Slovenska je jeho význam pri riadení menovej politiky obmedzený aj tým, že krajina je súčasťou eurozóny a menovú politiku určuje Európska centrálna banka. „Zlato treba vnímať ako záchrannú brzdu, nie ako bežný nástroj riadenia meny,“ dodal Škriniar.

Podľa Dvorskej z Golden Oak Trust Slovensko v súčasnosti nepatrí medzi krajiny, ktoré by svoje zlaté rezervy výraznejšie navyšovali. Zlato zostáva dôležitou súčasťou rezerv najmä preto, že pomáha rozložiť riziko a v časoch neistoty slúži ako bezpečná poistka. Odborníčka upozornila, že celosvetový priemer podielu zlata v rezervách centrálnych bánk sa pohybuje okolo 20 percent a postupne rastie, pričom v prípade Slovenska dnes vďaka rastu ceny tvorí zlato viac ako štvrtinu rezerv.

Zároveň platí, že jednotlivé krajiny volia rozdielne stratégie. Kým niektoré štáty, napríklad Poľsko či Česko, v posledných rokoch svoje zlaté rezervy zvyšujú, veľké ekonomiky ako Spojené štáty, Francúzsko alebo Taliansko držia v zlate dlhodobo aj väčšinu svojich rezerv.

Podľa Škriniara neexistuje univerzálne číslo, ktoré by určovalo ideálny objem zlata. „Dalo by sa povedať, že v dobrých časoch ho bude vždy priveľa, v zlých časoch ho zase bude vždy primálo,“ poznamenal.

Zdroj: pravda.sk