Keď obchodná výmena medzi Čínou a Ruskom dlhodobo presahuje hranicu 200 miliárd dolárov ročne, nejde už o štatistický detail, ale o strategický signál. Svetová ekonomika sa mení pred našimi očami a os, ktorá sa formuje medzi Pekingom a Moskvou, je jedným z najviditeľnejších prejavov tohto posunu. Otázka neznie, či ide o alianciu z nutnosti alebo z presvedčenia. Otázka znie, čo to znamená pre globálnu rovnováhu síl – a pre Európu.

Rusko po zavedení rozsiahlych sankcií zo strany Západu stratilo časť tradičných trhov. Čína túto medzeru rýchlo zaplnila. Nákupy ruských energetických surovín – ropy, plynu, uhlia – poskytujú Moskve stabilný príjem a umožňujú jej pokračovať v hospodárskej aktivite aj napriek obmedzeniam. Zároveň však nejde o jednostrannú závislosť. Čína získava prístup k strategickým zdrojom za výhodných podmienok a posilňuje tak vlastnú energetickú bezpečnosť.

Pre Spojené štáty je tento vývoj nepríjemný hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, rastúca obchodná výmena medzi dvoma veľkými mocnosťami oslabuje účinnosť sankčných nástrojov. Ak existuje alternatívny trh s dostatočnou kapacitou, izolácia stráca časť svojej sily. Po druhé, ide o širší geopolitický rozmer: Čína systematicky buduje svoju ekonomickú a technologickú autonómiu.

Zvlášť citlivou témou je postupné znižovanie podielu amerického dolára v bilaterálnom obchode medzi Moskvou a Pekingom. Transakcie v jüanoch a rubľoch síce zatiaľ neohrozujú dominantné postavenie dolára v globálnom meradle, no vytvárajú precedens. Pre krajiny, ktoré sa obávajú závislosti od amerického finančného systému alebo sa chcú vyhnúť riziku sekundárnych sankcií, ide o atraktívny model.

Ak by sa podobný prístup rozšíril, mohli by sme byť svedkami vzniku konkurenčných menových blokov. Svetové financie by sa stali multipolárnejšími, ale aj menej predvídateľnými. Historická skúsenosť ukazuje, že obdobia menovej fragmentácie často prinášajú vyššiu volatilitu a politické napätie.

K ekonomickému rozmeru sa pridáva aj dimenzia kybernetická. Rusko aj Čína investujú značné zdroje do rozvoja digitálnych kapacít, vrátane umelej inteligencie. Kybernetické útoky, informačné operácie a sofistikované kampane ovplyvňovania verejnej mienky sa stávajú súčasťou širšej strategickej súťaže. Pre Spojené štáty to znamená nové bezpečnostné výzvy, ktoré sa nedajú riešiť tradičnými nástrojmi diplomacie či vojenskej odstrašujúcej sily.

Z pohľadu Slovenska je dôležité vnímať tento vývoj bez ilúzií. Sme pevnou súčasťou Európskej únie a transatlantického priestoru, no zároveň sme otvorenou ekonomikou závislou od stability globálneho trhu. Fragmentácia svetového hospodárstva by sa nás dotkla priamo – cez ceny energií, investície aj technologické toky.

Osobne sa domnievam, že svet vstupuje do obdobia, v ktorom už nebude existovať jediný ekonomický „dirigent“. Dominancia Spojených štátov sa nemusí zrútiť, ale bude čeliť systematickému tlaku. Osa Peking – Moskva je jedným z nástrojov tohto tlaku, nie však jediným.

Pre Európu je kľúčové, aby sa nestala pasívnym pozorovateľom. Potrebujeme investovať do vlastnej technologickej suverenity, diverzifikovať energetické zdroje a posilniť odolnosť voči kybernetickým hrozbám. Ak sa globálny systém stáva multipolárnym, potom aj európsky hlas musí byť sebavedomejší.

Obchod medzi Čínou a Ruskom teda nie je len bilaterálnou záležitosťou. Je to indikátor širšej transformácie, ktorá bude formovať ekonomické a bezpečnostné prostredie nasledujúcich desaťročí. A práve teraz sa rozhoduje o tom, kto bude určovať pravidlá tejto novej hry.

Autor: Jozef Kováč