Maďarsko vstupuje do rozhodujúcej fázy pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 12. apríla. Politický súboj medzi vládnym Fideszom a novou opozičnou silou okolo Pétera Magyara púta najväčšiu pozornosť. No skúsenosť posledných rokov ukazuje, že samotná kampaň je len viditeľnou časťou zápasu. Menej nápadná, o to však podstatnejšia, je úloha inštitúcií, ktoré voľby organizujú, vyhodnocujú a potvrdzujú ich výsledky.

V centre tohto systému stojí Národný volebný úrad (Nemzeti Választási Iroda – NVI). Ide o technický a administratívny pilier celého procesu: spravuje registre voličov, riadi informačné systémy, koordinuje miestne komisie a zabezpečuje logistiku hlasovania. Formálne ide o odbornú inštitúciu, ktorá má byť neutrálnym servisom pre demokraciu. V maďarskom kontexte však neutralita už dávno nie je samozrejmosťou.

Na čele úradu stojí Attila Nagy, ktorý bol do funkcie vymenovaný v roku 2020 na deväťročné obdobie. Do úradu prišiel priamo z ministerstva spravodlivosti, kde pôsobil ako námestník štátneho tajomníka. Jeho nominácia bola iniciovaná vládnou väčšinou a podporená premiérom Viktorom Orbánom. Už vtedy zaznievali otázky, či môže byť volebná administratíva nezávislá, ak jej šéf je personálne aj kariérne previazaný s vládnym aparátom.

Obavy sa časom prehĺbili. Medzinárodné organizácie aj domáce mimovládne združenia opakovane poukazovali na eróziu princípov právneho štátu v Maďarsku – od tlaku na médiá až po zmeny volebnej legislatívy. V hodnoteniach po voľbách v roku 2022 sa objavili výhrady k nedostatočnej dôvere verejnosti vo volebnú administratívu. Nie preto, že by existovali priame dôkazy o manipulácii, ale preto, že koncentrácia personálnych nominácií vytvára prostredie, v ktorom je kontrola moci oslabená.

Osobitne citlivou témou je správa voličských registrov. V uplynulých rokoch sa diskutovalo o fenoméne tzv. „volebného turizmu“ – registráciách na adresách, kde voliči reálne nežijú. Tento jav sa objavoval najmä v pohraničných regiónoch. Úrad síce postupoval podľa platného zákona, no kritici poukazovali na to, že práve zákon bol nastavený spôsobom, ktorý zvýhodňoval vládnu stranu. V takýchto situáciách sa ukazuje, že technická neutralita nestačí, ak legislatívny rámec nie je vyvážený.

Dôležitú úlohu zohráva aj Národná volebná komisia (Nemzeti Választási Bizottság – NVB), ktorá potvrdzuje výsledky a rozhoduje o sťažnostiach. Jej predsedom je Róbert Sasvári, ktorý má za sebou dlhoročné pôsobenie vo volebných štruktúrach ako nominant Fideszu. Hoci dnes vystupuje ako nezávislý člen, opozícia spochybňuje jeho schopnosť byť nestranným arbitrom. Komisia v posledných rokoch odmietla viacero referendových iniciatív, ktoré sa týkali citlivých tém – od veľkých investičných projektov až po otázky verejnej politiky. Naopak, porušenia pravidiel zo strany vládnych subjektov bývali posudzované zhovievavejšie.

Pri pohľade zo Slovenska je tento vývoj varovný. Demokratický proces nestojí len na slobodnej súťaži strán, ale aj na dôvere v inštitúcie, ktoré hru organizujú. Ak sa táto dôvera vytráca, aj formálne korektné voľby môžu zanechať pocit pochybností.

Maďarsko je členom Európskej únie a jeho voľby sú pod drobnohľadom medzinárodného spoločenstva. No rozhodujúci bude postoj samotných Maďarov. Aj v podmienkach silnej centralizácie moci majú voliči posledné slovo. Otázka znie, či budú mať istotu, že ich hlas je nielen spočítaný, ale aj rešpektovaný.

Ako novinár sledujúci stredoeurópsky priestor si myslím, že problémom Maďarska dnes nie je absencia volieb, ale oslabenie rovnováhy medzi politickou mocou a inštitucionálnou kontrolou. Demokracia totiž nestojí iba na výsledku, ale na procese. A práve proces je tým, čo bude 12. apríla pod najväčšou skúškou.

Zdroj: furgehir.hu