Namiesto Volodymyra Zelenského na čele štátu Valerij Zalužnyj a zároveň zmena v parlamente? Keď sa na Ukrajine konečne uskutočnia voľby, môže sa stať, že občania si zvolia iného prezidenta a súčasne výrazne upravia zostavy politikov v poslaneckých laviciach. O tejto téme sa asi začne hovoriť čoraz viac po tom, čo sa teraz objavila informácia, že USA tlačia na Zelenského, aby vypísal voľby už na jar tohto roku.

Aké sú šance súčasného lídra, aby sa udržal pri moci, a ako to vyzerá s preferenciami politických strán? Takmer určite sa dá povedať, že ak nie na poste prezidenta, tak v parlamente nastanú podstatné zmeny. Pozrime sa najprv na potenciálnych uchádzačov o funkciu, ktorú od jari 2019 vykonáva Zelenskyj.

Podľa agentúry SOCIS by Zelenskyj postúpil do druhého kola volieb so ziskom 30,6 % hlasov. Vo finále by sa rozhodlo medzi ním a Valerijom Zalužným. Niekdajšieho hlavného veliteľa ozbrojených síl by v prvom kole podporilo 29,6 % voličov. V podstate všetky prieskumy verejnej mienky naznačujú, že v záverečnom dueli by viac hlasov dostal Zalužnyj, ktorý od mája 2024 pôsobí ako veľvyslanec v Británii.

Agentúra IPSOS zistila, že v prvom kole by vyhral Zalužnyj (23 %). Súperi v druhom kole by zostali rovnakí: generál verzus súčasný líder, ktoý by doň postúpil so ziskom 20 % hlasov. Zalužnyj doteraz neprezradil, či uvažuje o tom, že prejde z diplomacie do domácej politiky, takže zostáva otázne, či by sa Ukrajinci naozaj rozhodovali v prezidentských voľbách medzi ním a Zelenským.

Prieskumy viac-menej už niekoľko mesiacov nedávajú nikomu inému šancu postúpiť do druhého kola. Na treťom a štvrtom mieste popularity sa spravidla objavujú niekdajší prezident Petro Porošenko a donedávna šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Kým v prípade Porošenka sa dá očakávať, že bude kandidovať, naopak, Budanov skôr neprichádza do úvahy ako potenciálny prezidentský kandidát.

Zelenskyj v januári tohto roku presunul Budanova z tajnej služby k sebe do sídla hlavy štátu. Vymenoval ho za nového vedúceho prezidentskej kancelárie. Tento ťah sa sa dá chápať tak, že Budanov zostane verný Zelenskému, čiže sa asi nepostaví proti nemu vo voľbách. Je však pravdepodobné, že sa vyberie na politickú dráhu: je veľmi populárny, takže prezident by si ho zrejme vedel predstaviť ako lídra svojej politickej strany Sluha národa v parlamentných voľbách.

Ako by dopadli voľby do zákonodarného orgánu? Zistenia anketárov sú nepochybne zaujímavé, ale treba ich brať s veľkou rezervou. Prečo? Lebo do prieskumov sú zaradené dokonca až tri neexistujúce politické strany. Jedna sa spája so Zalužným, druhá s Budanovom, tretia s vojnovými veteránmi. Čiže s dvomi mimoriadne obľúbenými verejnými činiteľmi medzi Ukrajincami a s hrdinami obrany ich napadnutej vlasti.

Keby Zalužnyj založil vlastnú stranu, vo voľbách by získala približne 20 % hlasov. Vyplynulo to z prieskumu Kyjevského medzinárodného ústavu sociológie. Strana Európska solidarita, ktorú vedie Porošenko, má niečo viac ako 16 % voličov. Okolo 12 % voličov má neexistujúca strana, ktorú by tvorili vojnoví veteráni. Až na štvrtom mieste sa nachádza Sluha národa (11,3 %).

Medzi tými politickými subjektmi, ktoré by získali viac ako desať percent hlasov, je ešte ďalšia strana, ktorá nebola založená: strana, ktorej by šéfova Budanov (10,4 %). Z prieskumu vyplynulo, že poslanecké mandáty by mohli získať ešte štyri menšie politické strany.

Prezidentské aj parlamentné voľby sa na Ukrajine neuskutočnili v riadnom termíne v roku 2024, pretože to legislatíva to zakazuje počas vojnového stavu. Ten platí nepretržite od 24. februára 2022, keď ruská armáda vtrhla na ukrajinské územie. A dodajme, že kým podľa novín Financial Times prezident USA Donald Trump preferuje, aby Ukrajinci hlasovali v období vojny, naopak, medzi nimi sa nájde len približne 10 percent tých, čo súhlasia s touto možnosťou. Opakovane to vyplýva z prieskumov verejnej mienky.

Zdroj: pravda.sk