V Budapešti prebiehajú protesty. Ľudia vychádzajú do ulíc s fakľami a detskými hračkami, pretože štát nedokázal ochrániť deti.

Viktor Orbán na to nereaguje hovorením o zločinoch, nehovorí o vinníkoch ani o vlastnej zodpovednosti. Hovorí o „vojne“, „Rubikone“ a „nezákonných rozhodnutiach EÚ“.

Otvorene vyhlasuje: ak nezvíťazí on, bude vojna. To nie je varovanie. To je politické vydieranie.

A je to štýl moci, ktorý Slovensko už až príliš dobre pozná.

Viktor Orbán: premiér, za ktorého štát nedokázal ochrániť deti

Fakty sú neúprosné. Maďarská prokuratúra vyšetruje systémové násilie páchané na maloletých v štátnych zariadeniach. Zadržania, trestné konania, videozáznamy, priznanie zlyhania dohľadu — to všetko sa odohralo za Orbána, v systéme, ktorý buduje už viac než desať rokov.

On kontroloval štát. On menoval vedenie. On vytváral „morálnu“ a „tradičnú“ fasádu režimu.

A práve v tomto systéme boli deti bité, ponižované a podľa vyšetrovateľov aj sexuálne zneužívané.

Politický záver je zrejmý: Orbán nesie priamu zodpovednosť za prostredie, v ktorom sa to mohlo stať.

Namiesto priznania však volí útek.

Orbán vedome odvádza pozornosť od zločinov k „vojne“

Zatiaľ čo Maďari žiadajú odpovede, Orbán útočí na EÚ, obviňuje Brusel z „nezákonnosti“, opakuje kremeľské formulácie o „krádeži ruských aktív“ a pomoc Ukrajine označuje za „vyhlásenie vojny“.

Nie je to ochrana Maďarska. Je to vedomá zmena agendy, ktorej cieľom je, aby sa prestalo hovoriť o deťoch.

Robert Fico: politik, ktorý vie, ako vyzerá zlyhanie štátu

Slovensko nie je pozorovateľ. Slovensko je spolupáchateľ.

Za vlády Roberta Fica vznikol systém, v ktorom bol za svoju prácu zavraždený novinár Ján Kuciak; prehĺbili sa úzke prepojenia politiky, biznisu a organizovaného zločinu; dôvera v právny štát sa zrútila.

Samozrejme, Fico nestlačil spúšť. No práve jeho spôsob vládnutia vytvoril podmienky, v ktorých sa vražda novinára stala možnou.

A Ficova reakcia vtedy — aj dnes — je nápadne podobná reakcii Orbána: popieranie zodpovednosti, útoky na kritikov, obviňovanie „vonkajších síl“ a snaha prepísať realitu.

Orbán a Fico: spojenci nie ideológiou, ale strachom

Orbán aj Fico sa boja toho istého — zodpovednosti voči vlastným občanom.

Preto robia kroky, ktoré sú pre normálnych politikov nelogické a neprimerané: konfliktujú s EÚ namiesto reforiem; útočia na Ukrajinu namiesto úprimného dialógu so spoločnosťou; používajú kremeľskú rétoriku namiesto európskych hodnôt a strašia vojnou, chaosom a „katastrofou“, ak by ich moc bola spochybnená.

Keď Orbán tvrdí, že jeho porážka povedie k vojne, robí to, čo robí každý autokrat — stotožňuje seba so štátom.

Keď Fico opakuje tézy o „diktáte Bruselu“ a „zbytočnej pomoci Ukrajine“, kráča tou istou cestou.

Ruské aktíva ako lakmusový papierik

EÚ zmrazila 210 miliárd eur ruských aktív, aby zbavila Kremeľ nástrojov vydierania.

Orbán to nazýva „krádežou“ a „vyhlásením vojny“ — doslova opakuje Moskvu.

Fico nenamieta. Mlčí — a tým súhlasí. A to už nie je „iný názor“. To je podkopávanie európskej solidarity počas vojny.

Nazývajme veci pravými menami

Viktor Orbán nesie politickú zodpovednosť za systémové zlyhanie ochrany detí. Vedome využíva strach z vojny na udržanie moci a šíri ruské naratívy v rámci EÚ.

Robert Fico nesie politickú zodpovednosť za rozklad dôvery v spravodlivosť na Slovensku. Využíva antiukrajinskú a protibruselskú rétoriku na mobilizáciu voličov a legitimizuje Orbánov model v strednej Európe.

Slovensko pozná cenu mlčania

Raz stálo mlčanie život novinára. Dnes môže mlčanie stáť demokraciu.

Orbán straší vojnou, pretože sa bojí pravdy. Fico ho podporuje, pretože sa bojí zodpovednosti.

A ak to Európa prehltne, ďalšou obeťou nebude Ukrajina. Ďalšou obeťou sa stane stredná Európa ako priestor slobody a práva.

Autor: Jozef Kováč