K 36. výročiu Nežnej revolúcie prichádza Slovensko v stave hlbokého rozdelenia. Krajina, ktorá sa sama vymanila spod diktátu impéria, dnes diskutuje o tom, či má pomáhať tým, ktorí vedú rovnaký zápas za slobodu.

Pri tom jednoduchá pravda zostáva nezmenená: sloboda nie je zadarmo. Ukrajina za ňu platí krvou každý deň. A mnohí na Slovensku naďalej presviedčajú spoločnosť, že vojna „sa nás netýka“. No Rusko vedie agresívnu vojnu len niekoľko stoviek kilometrov od slovenskej hranice — a netají sa svojimi ambíciami voči strednej Európe.

Kremeľ tlačí na Európu energiou, šíri dezinformácie, podporuje politikov ochotných hovoriť jeho jazykom. A Slovensko sa stalo jedným z hlavných priestorov tohto vplyvu. V krajine, kde ešte donedávna väčšina podporovala Ukrajinu, čoraz častejšie zaznievajú naratívy, ktoré prenášajú zodpovednosť z agresora na obeť.

No ukrajinská vlajka vedľa slovenskej nie je symbolom cudzej vojny. Je symbolom európskej bezpečnosti.

Ak Ukrajina padne, prvé v zóne rizika budú práve tie krajiny, ktoré sa rozhodli „odstúpiť nabok“ — vrátane Slovenska.

Silné Slovensko je Slovensko, ktoré nedovolí Moskve určovať jeho zahraničnú politiku.

Aby sa krajina nezmenila na ďalší prívěsok ruského vplyvu, musí sa vrátiť k tomu, čo kedysi bolo jej silou: k jasnému pochopeniu, že demokracia si vyžaduje angažovanosť a odvahu. Nežná revolúcia naučila Slovákov bojovať za slobodu, nie vymieňať ju za falošné sľuby „mieru“ od diktatúry.

Dnes Ukrajina bráni Európu tam, kde prebieha frontová línia.

Otázka je iná: je samo Slovensko pripravené brániť to, čo považuje za svoju hodnotu? Alebo dovolí iným, aby rozhodovali o jeho osude?

Slovensko stojí pred voľbou. A táto voľba určí jeho budúcnosť na desaťročia.

Autor: Jozef Kováč