Skrytá vojna, ktorá sa odohráva na obrazovkách

Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno jasne pomenoval, čo je pre Európu najväčšou systémovou hrozbou: nie terorizmus, nie ekonomické výzvy, ale Rusko. Moskva už dávno nebojuje len tankami a raketami na Ukrajine – paralelne vedie informačnú vojnu, ktorá zasahuje priamo do európskych spoločností.

Slovensko v tomto zápase nie je bokom. Naopak, práve u nás sa ruská propaganda ukazuje v plnej sile – od sociálnych sietí až po politické strany, ktoré otvorene spochybňujú naše členstvo v NATO či Európskej únii.

Prečo je Slovensko zraniteľné

Dôvody sú známe a dobre zdokumentované. Časť obyvateľstva je historicky náchylná veriť naratívom o „tradičných hodnotách“ a „bratskom Rusku“. Nedôvera voči štátnym inštitúciám je dlhodobo vysoká, čo otvára priestor pre konšpiračné teórie.

Práve tu sa spája viacero faktorov: frustrácia z ekonomickej situácie, polarizácia spoločnosti a slabá mediálna gramotnosť. To všetko vytvára ideálne podhubie pre ruské dezinformačné operácie.

Nástroje Kremľa: od histórie po deepfake

Metódy, ktoré Moskva využíva, sú čoraz sofistikovanejšie:

• Manipulácia histórie – snaha predstaviť Sovietsky zväz ako osloboditeľa a spochybniť tragické kapitoly našich dejín.

• Podpora „alternatívnych médií“ – financovanie portálov, ktoré šíria konšpirácie o EÚ, NATO či Ukrajine.

• Sociálne siete – systematické posilňovanie proruských influencerov na platformách ako Telegram, YouTube či TikTok.

• Nové technológie – využívanie umelej inteligencie a deepfake videí na vytváranie falošného, no presvedčivého obsahu.

Výsledok? Čoraz viac občanov má pocit, že „pravda“ je relatívna, že nikomu sa nedá veriť a že Slovensko by sa malo stiahnuť do izolácie.

Politické dôsledky

Najväčším úspechom ruskej stratégie nie je, že niekto zdieľa falošné video či článok, ale že sa tieto naratívy dostávajú priamo do politického diskurzu. Vidíme to aj u nás – proruské strany a politici v parlamente otvárajú témy, ktoré oslabujú dôveru v našich spojencov.

Keď sa spochybňuje podpora Ukrajine, keď sa relativizuje zodpovednosť Moskvy za vojnu, keď sa hovorí o „potrebe nového bezpečnostného usporiadania“, v skutočnosti sa posilňuje pozícia Kremľa.

Európa hľadá odpoveď

Reakcia Európskej únie na tieto hrozby sa postupne mení. Spočiatku to boli izolované iniciatívy jednotlivých štátov, dnes sa pripravuje rozsiahlejší projekt – Európsky štít demokracie, ktorý má chrániť voľby, bojovať proti dezinformáciám a odhaľovať zahraničné zásahy do verejného priestoru.

Pre Slovensko je kľúčové byť aktívnou súčasťou tohto projektu. Nestačí čakať, že „Brusel niečo spraví“. Ochrana našej demokracie musí začínať doma – od školstva, cez médiá, až po spravodajské služby.

Čo môžeme urobiť

Slovensko má niekoľko možností, ako zvýšiť svoju odolnosť:

• posilniť mediálnu gramotnosť a vzdelávanie o moderných dezinformačných technikách,

• podporiť nezávislé médiá, ktoré odhaľujú manipulatívne siete,

• vytvoriť národnú stratégiu obrany proti hybridným hrozbám,

• zintenzívniť spoluprácu s partnermi v EÚ a NATO v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Bez týchto krokov sa budeme neustále točiť v kruhu, kde ruské naratívy formujú verejnú debatu a podkopávajú našu schopnosť konať racionálne.

Slovenská skúška odolnosti

Macron má pravdu – Rusko je dnes najväčšou štrukturálnou hrozbou pre Európu. Nie preto, že by zajtra poslalo tanky na naše hranice, ale preto, že krok za krokom oslabuje dôveru v demokraciu zvnútra.

Slovensko stojí pred skúškou odolnosti. Ak dovolíme, aby sa ruská propaganda stala bežnou súčasťou našej politiky, stratíme viac než len dobré meno – stratíme schopnosť rozhodovať sami o sebe.

A to je presne to, čo Moskva chce.

Autor: Jozef Kováč