Počas posledného roka Rusko výrazne zosilnilo hybridné útoky proti štátom Európy: dochádza k častému narušovaniu vzdušného priestoru ruskými lietadlami a dronmi, k diverziám, sabotážam, požiarom v skladoch, poškodeniam optických káblov a plynovodov na morskom dne, kybernetickým útokom a rozsiahlym dezinformačným kampaniám. Vzhľadom na uvedené je potrebné si uvedomiť, že po prvé, Putinovo Rusko neohrozuje nejaký abstraktný štát – pod hrozbou je národná bezpečnosť Českej republiky, a po druhé, bezpečnosť a obrana štátu je spoločnou zodpovednosťou všetkých jeho občanov.

V takejto zložitej situácii vstupuje Česko do predvolebnej kampane do Poslaneckej snemovne (uskutoční sa 3.–4. októbra 2025). Na začiatku októbra teda voliči (ako tí žijúci doma, tak aj tí, ktorí pracujú alebo študujú v zahraničí) rozhodnú o osude krajiny na nasledujúce štyri roky. Nie všetky politické sily však primerane chápu vážnosť výziev, ktorým Česko čelí.

Opozičné hnutie ANO na čele s populistom a euroskeptikom Andrejom Babišom je dobre známe svojou proruskou rétorikou a sympatiami k V. Putinovi. Priaznivý postoj A. Babiša k Moskve nie je prekvapivý, ak vezmeme do úvahy jeho minulosť. V dokumentoch Pandora Papers sa nachádzali informácie o spolupráci A. Babiša s tajnou políciou Československa StB pod krycím menom „Bureš“ v rokoch 1982–1985. Predpokladá sa, že hlavným poslaním agenta „Bureša“ bolo poskytovanie citlivých informácií o ľuďoch zo svojho okolia predstaviteľom komunistického režimu. „Slovenský ústav pamäti národa“ (ktorý spravuje časť archívov StB) zhromaždil dôkazy, že „Bureš“ bol skutočne A. Babiš, hoci celé spisy tohto agenta z archívu zmizli. V ČR platí lustračný zákon, ktorý zakazuje občanom spolupracujúcim s komunistickou tajnou políciou zastávať verejné funkcie, no na A. Babiša sa tento zákon nevzťahoval pre chýbajúce spisy. Možno však predpokladať, že kompromitujúce materiály o ňom dodnes ležia v archívoch ruských tajných služieb a viažu českého miliardára na Kremeľ.

Miliardárom sa A. Babiš stal najmä vďaka manipuláciám s dotáciami z fondov EÚ, ktoré ako premiér smeroval do firiem a podnikov patriacich do jeho konglomerátu Agrofert.

Napriek tomu, že v prebiehajúcej predvolebnej kampani A. Babiš komentuje ruskú agresiu proti Ukrajine opatrne, jeho prokremeľská pozícia je zjavná – okamžite totiž vyhlásil, že v prípade návratu k moci zruší českú iniciatívu dodávok munície pre Ukrajinu, pretože je údajne „netransparentná“. Hoci Babiš v prejavoch uvádza, že nepodporuje myšlienku niektorých pravicových strán o vystúpení Česka z EÚ a NATO, jeho skeptické komentáre na adresu oboch inštitúcií sú jednoznačne kontraproduktívne.

Na tomto pozadí stojí za zmienku správa českej spoločnosti Online Risk Labs, ktorá odhalila sieť účtov podporujúcich proruské strany, najmä ANO, SPD a Stačilo!. Len mesiac pred voľbami (29. 9. 2025) skupina analytikov objavila 300 účtov na TikToku, ktoré aktívne šírili proruské naratívy pred parlamentnými voľbami v Česku. Tieto účty zverejňovali obsah proti EÚ a NATO, ospravedlňovali agresiu Ruska proti Ukrajine a agitovali za pravicovo-populistické strany. Dosah tejto siete predstavoval 5–9 miliónov zobrazení týždenne, čo je viac než celkový dosah lídrov hlavných českých strán. Dá sa to vysvetliť aj tým, že štvrtina obyvateľov Česka aktívne používa TikTok.

Ďalším spoločným znakom strán ANO, SPD a Stačilo! je kritický postoj k ukrajinským utečencom, ktorí dočasne našli útočisko v ČR (údajne sú vinní z rastu inflácie). Treba však poukázať na oficiálne údaje Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR, ktoré zverejnilo dáta za prvý polrok 2025: za šesť mesiacov zaplatili utečenci na daniach a odvodoch 15 miliárd korún, zatiaľ čo výdavky na nich predstavovali 7,6 miliardy. Ako uviedol minister práce Marian Jurečka, príjmy od ukrajinských utečencov prevýšili výdavky už od tretieho štvrťroka 2023.

Politická situácia naznačuje, že ak ANO nezíska 101 zo 200 mandátov (potrebných na zostavenie samostatnej vlády), bude musieť uzavrieť koalíciu. Najčastejšie sa spomínajú SPD, Stačilo! alebo Motoristi – všetky tieto subjekty však nepatria medzi sily, ktoré by chceli posilňovať bezpečnosť ČR v rámci EÚ a NATO. Kritizujú európske inštitúcie, Zelenú dohodu, podporu Ukrajiny a presadzujú „pragmatické vzťahy“ s autoritárskymi režimami (Rusko, Čína, Irán). Naopak, iba vládna koalícia „Spolu“ je jednoznačne orientovaná na spoluprácu so západnými partnermi a dištancuje sa od radikálnych nacionalistov a izolacionistov.

V kontexte volieb treba spomenúť aj možnosť korešpondenčného hlasovania, ktoré má zjednodušiť proces vďaka moderným a bezpečným technológiám. Vláda uviedla, že tento spôsob bol zavedený najmä pre štyri kategórie obyvateľstva: mladých ľudí, občanov so zdravotným postihnutím, pre ktorých je náročné alebo nemožné prísť k urnám, Čechov v zahraničí a tzv. „víkendových milencov“.

Je zrejmé, že súčasná vláda a koalícia „Spolu“ nielen dbajú na možnosť občanov prejaviť svoj postoj, ale aj cielene počítajú s uvedenými skupinami voličov. Veľké nádeje sa vkladajú do hlasovania českých občanov v zahraničí, ktorých počet podľa odhadov Ministerstva zahraničných vecí ČR môže dosahovať až 600-tisíc osôb. Kto vie? Možno práve títo voliči budú držať osud Česka vo svojich rukách!

Autor: Tomáš Winkler