Tri roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je Európska únia v zvláštnej situácii. Na jednej strane podporuje Kyjev miliardovými balíkmi a vojenskou technikou, na druhej strane však stále existujú štáty, ktoré zostali významnými odberateľmi ruského skvapalneného zemného plynu (LNG). Tento protiklad podkopáva nielen dôveryhodnosť EÚ, ale aj účinnosť sankcií voči Moskve.

Peniaze prúdia oboma smermi

Podľa medzinárodných štatistík minuli Francúzsko, Belgicko, Španielsko a Holandsko od roku 2022 na nákup ruského LNG približne 34,3 miliardy eur. V rovnakom čase tieto krajiny poskytli Ukrajine pomoc vo výške 21,2 miliardy eur. Znamená to, že Kremeľ získal od tých istých partnerov viac, než Kyjev.

Takáto situácia je pre mnohých obyvateľov Európy ťažko prijateľná. Predstava, že časť európskych peňazí putuje do Kyjeva na obranu pred agresiou a súčasne iná časť financuje ruskú vojnovú ekonomiku, pôsobí absurdne.

Slovensko už pochopilo, že závislosť je hrozba

Na Slovensku máme s ruským plynom dlhoročnú skúsenosť. Pred rokom 2022 sme boli prakticky úplne odkázaní na dodávky cez Ukrajinu. Po vypuknutí vojny však Bratislava rýchlo hľadala alternatívy – kapacity v poľskom Świnoujści, napojenie na chorvátsky LNG terminál Krk či posilnenie prepojení s Maďarskom a Českom.

Hoci sa prechod neobišiel bez komplikácií, Slovensko dokázalo preukázať, že aj menšia krajina s obmedzenými zdrojmi dokáže diverzifikovať dodávky, ak je k tomu politická vôľa. O to viac zaráža, že bohatšie štáty západnej Európy stále vo veľkom nakupujú ruský plyn.

Sankcie až od 2027 – a čo dovtedy?

Európska komisia v septembri schválila 19. sankčný balík, ktorý obsahuje aj zákaz dovozu ruského LNG. Ten však vstúpi do platnosti až v januári 2027. Argumentom je potreba získať dostatočné alternatívne dodávky.

Lenže Moskva tak dostáva dar v podobe dvoch rokov stabilných príjmov. A práve tieto príjmy umožňujú Kremľu pokračovať vo výrobe rakiet, tankov a dronov, ktoré potom dopadajú na ukrajinské mestá. Z pohľadu Slovenska, ktoré má s Ruskom historicky bolestivé skúsenosti, je takýto kompromis krátkozraký.

Možné riešenie: zamerať sa na tankery

Najzraniteľnejším miestom ruského LNG sú tankery. Bez nich sa plyn jednoducho nedostane na európsky trh. Ak by EÚ spolu s partnermi obmedzila prístup týchto lodí do prístavov, zakázala im poisťovanie či ich vyradila z medzinárodných registrov, Moskva by čelila vážnym problémom.

Takýto krok by bol rýchlejší a účinnejší než čakanie na rok 2027. Slovenská diplomacia by mala tento návrh presadzovať, pretože práve naše regióny by najviac pocítili dôsledky, ak by sa vojna ďalej predlžovala.

Európa potrebuje dôveryhodnosť

Nie je to len otázka ekonomiky, ale aj morálky. Európski občania si zaslúžia vedieť, že peniaze z ich daní nejdú jednou rukou na obranu Ukrajiny a druhou na financovanie agresora. Ak má Únia zachovať jednotu, musí odstrániť tento paradox.

Slovensko je dôkazom, že aj malý štát dokáže zmeniť svoju energetickú mapu. Teraz je čas, aby aj veľkí hráči ukázali, že chápu bezpečnostnú realitu. Každé euro zaplatené za ruský plyn predlžuje vojnu a oslabuje dôveru v európske hodnoty.

Ak chce Európa byť silná a konzistentná, nemôže si dovoliť luxus dvoch tvárí. Podpora Ukrajiny má zmysel len vtedy, ak sa zároveň zatvorí kohútik ruských príjmov. Zákaz od roku 2027 je síce krok vpred, no je neskoro. Slovensko by malo spolu s ďalšími spojencami tlačiť na rýchlejšie riešenia – vrátane sankcií na tankery.

Lebo len tak sa dá zabezpečiť, aby európske miliardy naozaj chránili mier a bezpečnosť, a nie naopak – financovali vojnu, ktorá ohrozuje celý kontinent.

Autor: Jozef Kováč