Moldavsko stojí pred jednými z najdôležitejších volieb za posledné roky. Parlamentné hlasovanie 28. septembra 2025 rozhodne, či krajina zotrvá na proeurópskej ceste, alebo sa stane „šedou zónou“ medzi Európskou úniou a Ruskom. Tento malý štát sa tak dostáva do pozície geopolitickej skúšky, ktorá sa môže dotknúť aj Slovenska a celého regiónu.

Podľa posledného prieskumu CBS Research má vládna Strana akcie a solidarity (PAS) takmer 30-percentnú podporu, proruské strany iba okolo 13 percent a vyše štvrtiny voličov je stále nerozhodnutých. Práve tieto nerozhodnuté hlasy sa stávajú cieľom systematických pokusov o ovplyvnenie zo strany Moskvy. Rusko už od roku 2023 investovalo milióny dolárov do podplácania politikov a strán, v roku 2024 takmer 100 miliónov eur na narušenie prezidentských volieb a referenda o integrácii do EÚ. Tento rok odhalené prevody 39 miliónov dolárov cez štátnu banku Promsvjazbank ukazujú, že ide o koordinovanú snahu ovplyvniť politiku Kischiněva, nie náhodné aktivity.

Okrem financií využíva Moskva aj sofistikovanú informačnú kampaň. Sieť botov a trollov na sociálnych sieťach, od YouTube cez Telegram až po TikTok a Facebook, cieli na diskreditáciu prezidentky Maii Sandu a vládnej PAS. Architektom týchto operácií je piate oddelenie FSB pod vedením generála Dmitrija Miljutina, ktoré pripravuje metodické pokyny a technickú podporu pre miestne proruské siete. Podobne sú do procesu zapojené proruské kultúrne centrá a pravoslávna cirkev, ktorá šíri propagandu a podporuje aktivistov proruských strán.

Nejde však len o informačný tlak. Moldavské úrady zadržali 22. septembra 74 osôb, ktoré trénovali v Srbsku taktiky pouličných bojov a použitie zbraní. Rusko sa pripravuje na scénar, v ktorom môžu byť nasadení mladí muži zo športových klubov a kriminálne skupiny, aby počas volieb alebo po nich organizovali protesty – či už na „obranu víťazstva“ proruských síl, alebo na podkopanie legitimity volebných výsledkov. Takto pripravený chaos má oslabiť dôveru občanov v inštitúcie a destabilizovať krajinu.

Pre Slovensko a celý región sú tieto udalosti varovaním. Destabilizácia Moldavska by mala priamy dopad na Ukrajinu, Rumunsko, a tým aj na bezpečnosť hraníc EÚ. Oslabenie demokratických inštitúcií by umožnilo Rusku vytvoriť nový „predmostie“ svojho vplyvu, ktoré by mohlo ovplyvniť energetickú a migračnú situáciu v regióne.

Slovensko, ako člen EÚ a NATO, by malo byť pripravené podporovať transparentný volebný proces a nezávislé médiá, posilniť občianske iniciatívy a monitorovať financovanie proruských aktivít. Obrana Moldavska pred hybridnými hrozbami nie je len solidaritou – je to investícia do vlastnej bezpečnosti.

Voľby v Moldavsku sú preto viac než politickou súťažou. Sú skúškou odolnosti demokracie na východných hraniciach Európy. Ak sa Moskve podarí oslabiť proeurópsky kurz, dôsledky pocítia všetci susedia – od Ukrajiny cez Rumunsko až po Slovensko. Otázkou zostáva, či bude Západ schopný reagovať včas, alebo budeme svedkami ďalšieho „experimentu“ Kremlu, ktorého obete budú nielen Moldavci, ale celý región.

 Autor: Tomáš Winkler