V noci na 7. september sme sa dozvedeli o jednom z najväčších kombinovaných útokov Ruska proti Ukrajine. Vyše osemsto dronov a trinásť balistických rakiet – čísla, ktoré by ešte pred dvomi rokmi pôsobili ako apokalyptický scenár. Dnes je to realita, ktorá sa odohráva pár stoviek kilometrov od našich hraníc.

Moskva týmto opäť ukázala, že jej cieľom nie je vojenská prevaha na fronte, ale systematické ničenie ukrajinskej infraštruktúry. Zima sa blíži a Kremeľ chce spôsobiť, aby Ukrajinci nemali svetlo, teplo ani fungujúcu dopravu. To je cynická stratégia, ktorá ráta s tým, že civilisti znesú len obmedzenú mieru utrpenia.

Zvlášť znepokojivé je načasovanie útoku. Práve v čase, keď sa na diplomatickej scéne objavujú debaty o možnom „prímerí“, dostane Ukrajina balík niekoľkých vĺn dronov a rakiet. Toto nie je signál k rokovaniam – je to dôkaz, že Rusko nepotrebuje pokoj, ale chaos.

Skúsenosti z posledných mesiacov hovoria jasne. Po júlových masívnych úderoch aj po súčasnej noci je evidentné, že Moskva nerešpektuje dohody. Každý, kto si myslí, že Rusko bude hrať podľa pravidiel, prehliada realitu. Jediným jazykom, ktorému rozumie, je odstrašenie a dôsledné sankcie.

Nemali by sme prehliadať ani čínsky rozmer. Komponenty, ktoré sa našli v troskách „šáhedov“, ukazujú na čínske výrobné linky a elektroniku. Ide teda o nepriamu spoluúčasť Pekingu na ruskej agresii. Pre Európu je to vážny signál: nielen Moskva, ale aj jej dodávateľské siete predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

Slovensko nemôže stáť bokom. Sme súčasťou Európskej únie a NATO – a to znamená, že každý útok na Ukrajinu testuje aj našu odolnosť. Náš záujem je jasný: aby Ukrajina ustála tlak a aby Rusko pocítilo dôsledky.

Naša diskusia by preto nemala byť o tom, či pomáhať, ale ako efektívne pomáhať. Pretože ak dnes zlyhá Ukrajina, zajtra bude otázka bezpečnosti stáť priamo pred nami.

Autor: Jozef Kováč