Slovenský premiér Robert Fico sa počas návštevy Pekingu opäť pokúsil predstaviť Európsku úniu ako „urazené dieťa“. Tvrdí, že svet sa mení, že vzniká „nový multipolárny poriadok“ a že Slovensko musí byť jeho súčasťou. V skutočnosti však tieto slová neznamenajú nič iné ako pokračovanie nebezpečnej hry, v ktorej Fico balansuje medzi hodnotami Západu a autoritárskymi režimami.

Je dôležité si pripomenúť, že práve Európska únia a NATO sú garantmi slovenskej bezpečnosti a prosperity. Ak Fico označuje Úniu za „urazené dieťa“, mal by sa pozrieť na konkrétne čísla: viac ako 80 % nášho exportu smeruje na európske trhy, Slovensko čerpá miliardy eur z európskych fondov a naša armáda je súčasťou spoločného obranného systému. Toto nie je infantilizmus, ale pragmatická politika založená na spolupráci a zodpovednosti.

Fico zdôrazňuje, že sa v Pekingu stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom či dokonca s Vladimírom Putinom. Stretnutia s autokratmi sa však dajú prezentovať rôznymi spôsobmi: ako pokus o dialóg alebo ako prejav slabosti. Putin vedie vojnu proti Ukrajine, bombarduje civilnú infraštruktúru a otvorene ohrozuje európsku bezpečnosť. Rokovať s ním na rovnakej úrovni ako s demokraticky zvolenými lídrami je problematické nielen morálne, ale aj politicky.

Zároveň Fico avizuje, že po návrate z Číny navštívi východné Slovensko, kde sa stretne s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským. Toto stretnutie môže byť pre Slovensko kľúčové. Ukrajina dnes vedie obrannú vojnu nielen za svoju slobodu, ale aj za stabilitu celej Európy. Bez jej odhodlaného odporu by sa ruská armáda priblížila k našim hraniciam a ohrozila aj slovenskú suverenitu.

Preto je dôležité jasne povedať: Slovensko potrebuje Európsku úniu, NATO a partnerstvo s Ukrajinou. „Nový multipolárny poriadok“, o ktorom hovorí Fico, je v skutočnosti svet, kde silnejší diktujú pravidlá slabším – a kde by malé krajiny ako Slovensko nemali šancu. Naopak, európsky projekt stojí na rovnosti členských štátov, právnom štáte a solidarite.

Slovensko má jedinečnú historickú skúsenosť: vždy keď sme sa spoliehali na „veľmoci“ na Východe, skončili sme v područí. Naopak, keď sme sa rozhodli pre cestu do Európskej únie a NATO, získali sme stabilitu, rozvoj a bezpečnosť.

Preto je úlohou slovenskej politickej elity nenechať sa zviesť ilúziami o „novom poriadku“. Skutočná budúcnosť Slovenska je v Európe – po boku demokratických krajín, ktoré chránia slobodu a podporujú Ukrajinu v jej boji proti agresii.

Autor: Tomáš Winkler