V Anchorage sa uskutočnilo stretnutie Donalda Trumpa a Vladimira Putina. Summit trval takmer tri hodiny a prebehol len za účasti úzkeho okruhu ministrov a poradcov. Žiadne konkrétne dohody neboli oznámené. Hlavný výsledok je však už teraz zrejmý: Kremeľ dosiahol svoje – demonštratívne uznanie vlastnej „legitimity“ na americkej pôde.

Červený koberec pre vojnového zločinca
Trump, známy svojím excentrizmom, tentoraz prekonal sám seba. Privítal Putina potleskom a kremľovský diktátor vstúpil do USA po rozprestretom červenom koberci.
„Americká vláda mala Putina zatknúť, a nie ho prijímať. Je to hanba,“ vyhlásil kongresman-demokrat Jim McGovern.

Samozrejme, nikto nečakal, že Washington vykoná zatykač Medzinárodného trestného súdu — a nejde len o to, že USA nie sú účastníkom Rímskeho štatútu. Takto otvorená demonštrácia úcty však šokovala aj tých, ktorí boli zvyknutí na netradičné správanie Trumpa.

Bez výsledku pre Ukrajinu
Hlavnou témou rokovaní bola vojna na Ukrajine. Trump vopred upozorňoval, že stretnutie bude skôr „tréningom počúvania“. Nakoniec sa však neuskutočnilo ani to.
Americký prezident priznal: „dohodu o tej najdôležitejšej časti“ sa dosiahnuť nepodarilo. A predsa summit označil za „mimoriadne produktívny“ a hovoril o „veľkom pokroku“. V čom presne – už nešpecifikoval.
Putin zopakoval svoje obvyklé mantry o „bratskom ukrajinskom národe“ a o potrebe „odstrániť príčiny konfliktu“. Fakt, že tou „príčinou“ je právo Ukrajiny na nezávislosť, Kremeľ, samozrejme, zamlčal.

Signály a symboly
Ani prelet amerického strategického bombardéra B-2, ktorý mal poslúžiť ako symbolické varovanie pre Putina, nezmenil celkový obraz: Trump sa správal okázalo priateľsky. V závere niekoľkokrát zatlieskal Putinovi, podal mu ruku a obaja spolu odišli na rokovania v jednom aute.
Putin dokonca navrhol uskutočniť ďalšie stretnutie v Moskve. Trump návrh neodmietol, naopak — povedal: „Je to zaujímavé. Viem si predstaviť, že by sa to mohlo stať.“

Divadlo namiesto diplomacie
Reakcia americkej opozície bola tvrdá. Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer napísal:
„Trump poskytol Putinovi legitimitu, svetovú scénu, nulovú zodpovednosť a nič za to nezískal. Toto nebol summit, ale divadlo.“
Wall Street Journal zhrnul výsledok ešte priamočiarejšie: „Vojna pokračuje — a to je zlá správa pre Ukrajinu.“

Európa opäť v úlohe štatistu?
Najväčšie varovanie zaznelo v Putinových slovách na tlačovej konferencii:
„Očakávame, že Kyjev a európske metropoly budú konať konštruktívne a nebudú brániť pokroku.“
Inými slovami: Európanom sa opäť prideľuje rola pasívnych pozorovateľov. Presne tak, ako v 30. rokoch, keď agresora radšej upokojovali, než aby ho zastavili.

Pre obyvateľov bývalého Československa je táto paralela obzvlášť bolestná. Mníchov-1938 je dodnes symbolom zrady zo strany partnerov, ktorí uprednostnili „mier za každú cenu“ pred realitou.

Dnes stojí Európa pred rovnakou dilemou: súhlasí s tým, že bude opäť štatistom v hre Trumpa a Putina, alebo si vezme ponaučenie z histórie?
Od tejto odpovede závisí nielen budúcnosť Ukrajiny, ale aj bezpečnosť celého kontinentu.

Autor: Jozef Kováč