Viktor Orbán opäť potvrdzuje, že jeho politická vízia nespočíva len vo vnútornej stabilite Maďarska, ale čoraz viac smeruje k posilňovaniu vplyvu za hranicami. V nedávnom rozhovore pre transylvánsky denník Kronika, ktorý poskytol počas svojej návštevy Rumunska 5. júla 2025, maďarský premiér otvorene hovoril o nutnosti posilniť „mäkkú silu“ Maďarska v zahraničí – najmä v rumunskej Transylvánii. Tieto vyjadrenia vyvolávajú obavy nielen v Rumunsku, ale aj v ďalších susedných krajinách, vrátane Slovenska.

Mäkká sila alebo maskovaný politický tlak?

Orbánova vláda už roky podporuje etnických Maďarov žijúcich mimo územia Maďarska – cez financovanie škôl, kultúrnych inštitúcií, cirkví, ale aj priamymi finančnými transfermi. Tieto kroky sú oficiálne prezentované ako forma „starostlivosti o jednotný maďarský národ“, no v praxi sa stávajú nástrojom systematického politického vplyvu. V prípade Transylvánie ide o viac než len podporu komunity – ide o vytváranie paralelných spoločenských štruktúr lojálnych k Budapešti, nie ku krajine, v ktorej títo občania žijú.

Pasová politika a volebné inžinierstvo

Slovensko už v minulosti čelilo problémom v súvislosti s rozširovaním maďarského občianstva obyvateľom južných okresov krajiny. Napriek tomu, že slovenská legislatíva neumožňuje dvojité občianstvo bez výnimiek, maďarské orgány rozdávali pasy bez ohľadu na suverenitu iných štátov. Tento postup sa opakuje aj v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine. Navyše, občania týchto krajín, ktorí získali maďarské pasy, sú zapájaní do volieb v Maďarsku – čím sa maďarská politická moc legitimizuje aj prostredníctvom ľudí, ktorí nežijú v krajine.

Európske inštitúcie a ich mlčanie

Aj keď viaceré európske orgány vyjadrili znepokojenie nad týmto trendom, zatiaľ neexistuje jednotná a účinná stratégia, ako obmedziť nadmerný cezhraničný vplyv Budapešti. Orbánova politika „veľkého Maďarska“ – aj keď zvyčajne zahalená do nostalgickej rétoriky o krivde Trianonskej zmluvy – predstavuje reálnu hrozbu pre stabilitu regiónu. V jeho slovách o „malej a chudobnej“ Maďarsku, ktorú vytvorili víťazné mocnosti po prvej svetovej vojne, rezonuje jasná revizionistická ambícia.

Kontext pre Slovensko: Tiché napätie na juhu

Slovensko má s touto politikou svoje skúsenosti. Južné regióny, kde žije početná maďarská menšina, sú dlhodobo cieľom maďarskej „soft power“. Financovanie kultúrnych podujatí, škôl, cirkevných stavieb či miestnych médií – všetko smeruje k posilneniu maďarskej identity často na úkor štátnej identity SR. Hoci oficiálne vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou ostávajú formálne korektné, napätie pod povrchom narastá. A najnovšie Orbánove vyjadrenia môžu viesť k ešte väčšej polarizácii.

Potrebujeme jasnú politiku ochrany suverenity

Maďarsko pod vedením Viktora Orbána čoraz častejšie vystupuje ako destabilizujúci prvok v strednej Európe. Jeho kombinácia historickej nostalgie, nacionalistickej rétoriky a sofistikovanej mäkkej sily vytvára hybridný model zahraničnej politiky, ktorému chýbajú jasné hranice. Slovensko – podobne ako Rumunsko, Srbsko či Ukrajina – musí reagovať zodpovedne, ale rozhodne. Otázka suverenity, identity a rovnováhy v regióne sa stáva čoraz aktuálnejšou. Európska únia by zároveň mala prehodnotiť svoj postoj k politike členského štátu, ktorý dlhodobo podrýva princípy lojality, stability a rešpektu k hraniciam v regióne.

Autor: Jozef Kováč