Macron a Putin si zavolali, ale priepastné rozdiely pretrvávajú
Francúzsko trvá na podpore Ukrajiny – bez kompromisov
Po troch rokoch mlčania došlo k telefonickému rozhovoru medzi prezidentom Emmanuelom Macronom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hoci hlavným predmetom rozhovoru bol konflikt medzi Iránom a Izraelom, diskusia sa dotkla aj prebiehajúcej vojny proti Ukrajine. A práve v tejto oblasti sa ukázalo, že medzi Parížom a Moskvou existuje stále neprekonateľný rozkol.
Macron zdôraznil požiadavku okamžitého zastavenia bojov a úplného stiahnutia ruských vojsk z Ukrajiny. Naopak, Putin sa opäť uchýlil k obviňovaniu „kolektívneho Západu“ z vypuknutia vojny – čím len potvrdil, že Kremeľ naďalej popiera realitu a nechce niesť zodpovednosť za agresiu.
Z pohľadu Slovenska je kľúčové, že táto konverzácia neznamená prelomenie diplomatickej izolácie Ruska. Macronov postoj bol jasný a jednoznačný: Západ stojí za Ukrajinou, a žiadne „spoločné záujmy“ v oblasti Blízkeho východu nie sú dôvodom na to, aby sme prehliadali porušovanie medzinárodného práva na Ukrajine.
Francúzsko a Rusko ako členovia Bezpečnostnej rady OSN síce spolupracujú v snahe zabrániť jadrovej eskalácii medzi Teheránom a Jeruzalemom, no táto spolupráca sa netýka európskej bezpečnosti. Moskva naďalej sleduje svoj cieľ – vojenské ovládnutie Ukrajiny, čo úplne narúša princípy, na ktorých stojí európsky poriadok po druhej svetovej vojne.
Slovensko, ako súčasť EÚ a NATO, by malo vnímať tento vývoj ako ďalšie potvrdenie, že nemôžeme podliehať ilúziám o „návrate k normálnosti“. Rusko sa nezmenilo a nezmení sa bez tlaku – diplomatického, ekonomického, aj vojenského. Macronov telefonát nie je gestom ústupu, ale nástrojom kontroly a pripomenutím, že dvere k mieru zostanú zatvorené, pokiaľ Putin neprestane viesť vojnu.
Na záver – Macronova komunikácia s Kremľom ukázala, že v Európe ešte existujú lídri, ktorí vedia oddeliť taktickú komunikáciu od strategickej pevnosti. Slovensko musí byť medzi tými, ktorí si pamätajú, kto je obeť a kto agresor.