Európa bude pokračovať v sankciách voči Rusku. Lídri Európskej únie (EÚ) sa dohodli na tom, že opatrenia, ktoré sa týkajú napríklad zmrazenia aktív ruskej centrálnej banky v hodnote asi 200 miliárd eur, predĺžia o ďalších šesť mesiacov. Novému, celkovo osemnástemu balíku sankcií zameraných na krajinu, ktorá v roku 2022 začala agresiu voči susednej Ukrajine, však Slovensko odmietlo dať zelenú. Dôvodom je spor s Bruselom pre plány na zastavenie dovozu plynu z východu.

Najskôr to teda vyzeralo, že únijní lídri nové sankcie podporia – dopadlo to však tak, že len predĺžili tie súčasné. Premiér Robert Fico (Smer) totiž ako jediný spomedzi lídrov EÚ na poslednom samite v Bruseli nesúhlasil so zavedením nových sankcií zacielených na Rusko. Predseda vlády požiadal o odloženie hlasovania a môže sa tak stať, že Slovensko historicky po prvýkrát využije právo veta. Nové represívne opatrenia musia byť schválené jednohlasne.

Slovensko spolu s Maďarskom totiž patria k najviac závislým krajinám EÚ od ruských energetických nosičov. Zároveň u nás prebieha diskusia o tom, či sankcie proti Rusku prinášajú reálny efekt.Rusko ako vojnová ekonomika

Aj keď ruské hospodárstvo čelí viacerým problémom, paradoxne ho v mnohých oblastiach držia nad vodou práve výdavky spojené s vojnou. Pôvodne plánovaná blesková trojdňová invázia sa zmenila na roky trvajúci konflikt a s ním sa pretransformovalo aj ruské hospodárstvo – na vojnový režim.

Výdavky na vojnu dnes tvoria vyše šesť percent ruského HDP. Na porovnanie – členské krajiny EÚ sa zatiaľ zaviazali vynakladať na obranu dve percentá HDP. V závere júna sa v holandskom Haagu diskutuje o tom, aby sa výdavky postupne zvyšovali k piatim percentám do roku 2035. Rusko túto hranicu dávno prekročilo.

V roku 2025 majú ruské výdavky na obranu dosiahnuť rekordných 145 miliárd dolárov, čo bude najvyššia suma od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Na porovnanie – Ukrajina má podľa Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS) vynaložiť na obranu zhruba 28,5 miliardy dolárov. Ruské výdavky sú tak niekoľkonásobne vyššie a v tomto roku majú tvoriť zhruba tretinu celého štátneho rozpočtu. To len potvrdzuje, že ruské hospodárstvo je dnes plne podriadené vojnovej výrobe a vojenským cieľom.Sankcie zasahujú citlivé oblasti

Západné sankcie majú viacero vrstiev a ich cieľom je oslabiť schopnosť Ruska viesť vojnu – ekonomicky, technologicky aj logisticky. Portál Sanctionsrussia.org, za ktorým stoja švédski výskumníci, upozorňuje, že sankcie sa zameriavajú najmä na obmedzenie exportu ropy, plynu a uhlia, z ktorých Kremeľ financuje vojnu. Cieľom tiež je zákaz dodávok špičkových technológií, ktoré by Rusi mohli využiť na výrobu zbraní.

Európska únia napríklad stanovila cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 dolárov za barel. V rámci osemnásteho sankčného balíka sa zvažuje jeho zníženie na 45 dolárov. Podľa odhadov by to mohlo pripraviť Rusko o päť až desať miliárd dolárov mesačne.

Kremeľ sa snaží dopady týchto opatrení zmierňovať – napríklad budovaním takzvanej tieňovej flotily tankerov. Ide o sieť stoviek lodí, ktoré obchádzajú sankcie tým, že prepravujú tovar, najmä ropu, na starnúcich a zle udržiavaných plavidlách. Často využívajú „zástavy pohodlia“ z krajín ako Panama či Libéria, ktoré umožňujú anonymitu vlastníctva a menej prísne pravidlá. Flotila umožňuje Rusku pokračovať vo vývoze ropy a získavať financie aj napriek medzinárodným sankciám.

Zatiaľ čo pred vojnou bol pre Rusko hlavným zákazníkom práve európsky trh, po invázii sa situácia výrazne zmenila. Krajiny EÚ sa postupne odpájajú od ruských energetických nosičov.

Od začiatku otvoreného konfliktu Rusko získalo predajom ropy, plynu a uhlia celkovo takmer 900 miliárd eur, pričom z EÚ pochádzalo približne 210 miliárd. Od januára 2023 sa nákupy znižujú – európske štáty odobrali fosílne palivá za 62 miliárd eur, pričom väčšia časť tejto sumy pripadla na prvé mesiace vojny. Najväčším odberateľom ruskej energie je dnes Čína, ktorá prebrala dominantné postavenie na trhu.

Zahraničné investície skolabovali

Vojna a sankcie majú aj ďalšie dlhodobé dopady. Jedným z najvýraznejších je kolaps priamych zahraničných investícií. Roku 2024 dosiahli len 3,35 miliardy dolárov, čo je pokles o viac ako 90 percent v porovnaní s rokom 2021. Ide o najnižšiu úroveň od roku 2001, čo vážne ohrozuje modernizáciu a inovácie v ruskej ekonomike.

Rusko zápasí aj s vysokou infláciou, ktorá sa aktuálne drží na úrovni približne 10 percent. Takéto tempo zdražovania bolo naposledy zaznamenané vo februári 2023. Ruská centrálna banka preto opakovane zvyšovala kľúčovú úrokovú sadzbu – zo 7,5 % začiatkom roka 2023 až na súčasných 20 percent. Pred pár mesiacmi bola dokonca na úrovni 21 percent.Takéto vysoké úroky znamenajú, že úvery sú pre firmy aj domácnosti prakticky nedostupné, čo dusí rozvoj podnikania aj spotrebu. Centrálna banka síce bojuje proti inflácii, no zároveň spomaľuje celú ekonomiku.

Tempo rastu HDP naznačuje, že ruské hospodárstvo síce funguje, ale jeho výkonnosť slabne. V prvom kvartáli tohto roka rástla ekonomika len o 1,4 percenta, pričom predtým to bolo aj nad šesť percent. Hoci nezamestnanosť ostáva nízka, pod hranicou troch percent, nedostatok pracovnej sily je čoraz väčší. Mnoho ľudí odišlo z krajiny, iní padli na fronte alebo boli mobilizovaní. Ukrajinská strana dokonca tvrdí, že Rusko mohlo vo vojne stratiť až milión ľudí, čo by predstavovalo obrovský zásah do pracovného trhu aj budúcnosti ekonomiky.

Sankcie fungujú – nie však okamžite, ale s postupujúcim časom a v kombinácii s ďalšími opatreniami. Rusko sa síce zatiaľ drží, no za cenu rekordného zadlžovania, vojnového rozpočtu a straty budúcich perspektív.

Zdroj: pravda.sk