Viktor Orbán sa opäť dostal na titulky európskych médií po tom, čo vyhlásil, že Brusel „klame Ukrajinu“ tým, že jej dáva falošnú nádej na členstvo v Európskej únii. Argumentoval pritom „nejasnými hranicami“ a údajnou nepripravenosťou Ukrajiny na vstup. Je to však skutočná obava, alebo zámerné prekrúcanie faktov v prospech Kremľa?

Ukrajina má od roku 2022 oficiálny štatút kandidátskej krajiny, čo jednomyseľne schválili všetky členské štáty EÚ vrátane Maďarska. Európska komisia viackrát potvrdila, že Ukrajina, napriek vojne, pokračuje v implementácii reforiem. Ursula von der Leyenová v júni 2025 uviedla, že Ukrajina splnila podmienky na otvorenie prístupových rokovaní.

Tvrdíť, že Ukrajina nemá jasne stanovené hranice, je jednoducho nepravda. Ukrajinské hranice sú uznané OSN, EÚ a aj samotným Maďarskom. Ide o zavádzajúcu rétoriku, ktorá do veľkej miery kopíruje ruské propagandistické naratívy – presne tie, ktoré ospravedlňujú agresiu Moskvy voči Kyjevu.

Orbánove vyjadrenia sú preto nielen nepresné, ale aj nebezpečné. V čase, keď Ukrajina čelí existenčnému ohrozeniu, je kľúčové, aby Európa vystupovala jednotne. Spoločný postoj EÚ k Ukrajine nie je len otázkou solidarity, ale aj strategického záujmu – stabilná Ukrajina je zárukou bezpečnosti aj pre Slovensko.

Ak dnes dovolíme, aby jeden z lídrov členskej krajiny spochybňoval základné rozhodnutia Únie, podkopávame tým dôveryhodnosť EÚ ako celku. Slovensko vie, čo znamená byť kandidátskou krajinou. A preto by malo stáť pevne na strane Ukrajiny – ktorá si svoju európsku budúcnosť krvopotne vybojovala.

Autor: Radim Vesely