Sen sa už čoskoro premení na realitu! Nová národná univerzitná nemocnica postupne naberá reálne kontúry! Ako upozornil denník Pravda, minister zdravotníctva Kamil Šaško (39) už v júli prinesie na rokovanie vlády medicínsky plán obsahujúci detaily megalomanského projektu.

Výkopové práce sa začnú na jeseň. Na svetlo sveta tiež prenikli vizualizácie. Ako bude štátne zdravotnícke zariadenie vyzerať? A čo si o obrovitánskej investícii za celkovo 1,27 miliardy eur myslia odborníci?

Minister Šaško hovorí, že financovanie hrubej stavby je viac-menej vykryté, čo zahŕňa napríklad vonkajšiu konštrukciu budovy, strechu či okná. Hotová má byť do riadnych parlamentných volieb, ktoré sú naplánované na rok 2027.

„Financie nie sú problém. Zdroje (200 miliónov eur, pozn. red.), ktoré sú alokované v rámci prešovskej nemocnice, budú presunuté na začatie výstavby nemocnice vo Vajnoroch. Procesy už prebiehajú. Bager začne kopať v septembri,“ povedal Šaško na stredajšej tlačovej konferencii s tým, že ďalší veľmi podobný balík peňazí je v rámci programu duálneho využitia. Ide o projekty určené na armádne účely, no slúžiace aj civilistom.
Spoločenská zhoda

Minister podotkol, že ak by sa výstavba mala pokryť iba zo zdrojov zdravotníctva, „tak tu zase vajatáme niekoľko rokov“. Projekt národnej nemocnice spôsobuje politikom a pacientom vrásky na čele už viac ako štyri desaťročia. Pôvodnou lokalitou na jej výstavbu boli Rázsochy, o čom sa rozhodlo ešte v roku 1982. Vlani v máji vláda Roberta Fica schválila Ružinov. Napokon je zase všetko inak.

„Toto je široká spoločenská priorita nielen Bratislavčanov, ale celého Slovenska, aby sme konečne po desaťročiach vybudovali špičkovú konečnú nemocnicu. Neviem si predstaviť vesmír, kde by prišla akákoľvek politická garnitúra a takto pripravený a rozbehnutý projekt by zastavila,“ vyhlásil Šaško, pričom zopakoval, že najneskôr v roku 2030 by mala brány hypermoderného areálu prekročiť noha prvého pacienta.

Jednolôžkové izby

Špitál vyrastie vo Vajnoroch na ploche približne 288 000 m². Pre lepšiu predstavu denník Pravda vypočítal, že areál bude mať rozlohu ako štyri Bratislavské hrady. V plánoch nechýba ani využívanie inovatívnych technológií. Podľa portálu Aktuality.sk by mohla byť pacientom k dispozícii napríklad magnetická rezonancia 7-T MRI, ktorá dokáže zobraziť menšie cievy či útvary.Používa sa pri diagnostike a liečbe epilepsie alebo sklerózy multiplex. Nemocnica zároveň pojme tisíce lôžok, vyše dvadsať operačných sál, 150 ambulancií a viac ako 44-tisíc hospitalizovaných. Zaujímavosťou je, že milovníci čo najväčšieho súkromia si prídu na svoje. Až polovica izieb totiž bude jednolôžková. Nový Čas požiadal rezort zdravotníctva o podrobnejšie informácie ohľadom projektu, no do uzávierky na naše otázky nereagovali.

Aké sú riziká

Analytik INEKO Dušan Zachar projekt vníma s rezervou a pripomína, že zatiaľ nie je isté, čo vlastne vznikne, v akej podobe a za akých podmienok. Zásadnou výzvou bude podľa neho personálne obsadenie takto veľkého zdravotníckeho zariadenia.„V Bratislave máme prezamestnanosť nemocničných lekárov, so sestrami je problém. Do novej nemocnice prejdú však zamestnanci z ostatných piatich pracovísk UNB, z ktorých budú musieť niektoré úplne ukončiť poskytovanie akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, lebo na to nebudú mať personálne kapacity,“ uviedol pre Nový Čas. Do novej nemocnice prejdú však zamestnanci z ostatných piatich pracovísk UNB, z ktorých budú musieť niektoré úplne ukončiť poskytovanie akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, lebo na to nebudú mať personálne kapacity,“ uviedol pre Nový Čas.Na otázku, či sa stavba stihne do plánovaného termínu dokončiť, odpovedal jasne: „Poviem to takto – určite by som si na to nestavil žiadne peniaze.“ Zachar za najväčšie riziká označil nedostatočne definovaný rozsah, účel stavby, a najmä financovanie. „Poriadne nevieme, čo ideme stavať. Zatiaľ máme predstavu a krytie zhruba na necelých 16 % celkovej investície. Budú nevyhnutné obrovské vyvolané investície v súvislosti s napojením na cestnú a koľajovú infraštruktúru a so zväčšením dopravnej obslužnosti lokality,“ poznamenal.

Na druhej strane vyzdvihol, že geografické umiestnenie nemocnice na východnom okraji Bratislavy je výhodné pre lepšiu dostupnosť. Zhodnotil tiež zverejnené vizualizácie megaprojektu. Tvrdí, že nie sú výsledkom originálnej architektonickej súťaže, ale len replikou už existujúcich návrhov z iných miest. „Je to prevzatý projekt martinskej, resp. prešovskej nemocnice. Nebola vyhlásená žiadna architektonická súťaž na Národnú nemocnicu arm. gen. M. R. Štefánika,“ dodal Zachar.

Zdroj: cas.sk