V čase, keď Rusko pokračuje vo svojej brutálnej agresii proti Ukrajine a systematicky narúša bezpečnostnú architektúru kontinentu, Európska únia čelí vnútornému testu svojej jednoty. Odmietanie nových sankcií zo strany Maďarska a Slovenska predstavuje klin do spoločného frontu EÚ, ktorý doteraz čelil Moskve s jasným postojom – obhajovať princípy medzinárodného práva, podporovať Ukrajinu a odolávať imperiálnym ambíciám Kremľa.

Budapešť a Bratislava legitimizujú svoje rozhodnutia pod rúškom „národných záujmov“. V skutočnosti však ide o politiku postupného približovania sa k Moskve, ktorá má ďalekosiahle dôsledky pre celý európsky priestor. Tieto postoje podkopávajú základné hodnoty EÚ – solidaritu, právny štát a dôveryhodnosť spoločnej zahraničnej politiky. V čase, keď Európa čelí autoritárnym režimom a hybridným hrozbám, takéto postoje oslabujú jej geopolitickú váhu.

Oslabovanie sankčného režimu umožňuje Kremľu nielen pokračovať vo vojne, ale aj reorganizovať a modernizovať svoju armádu. Európske peniaze, ktoré stále prúdia do Ruska cez výnimky a obchádzanie sankcií, v konečnom dôsledku financujú ruské zbrane, ktoré ničia ukrajinskú infraštruktúru – a potenciálne ohrozujú aj krajiny NATO a EÚ. Pre Slovensko a Maďarsko, ktoré susedia s Ukrajinou, to predstavuje priamu bezpečnostnú hrozbu.

Súčasná proruská línia vlád Viktora Orbána a Roberta Fica nie je náhodná. Nejde o pragmatizmus, ale o strategickú voľbu presahujúcu rámec verejnej diskusie. Ich postoje neodrážajú vôľu väčšiny občanov, ale sú výsledkom politických kompromisov a – podľa mnohých expertov – aj tichých dohôd s Moskvou. Výsledkom je narastajúca izolácia týchto krajín v rámci EÚ a poškodzovanie ich reputácie ako spoľahlivých partnerov.

Každé zdržanie pri schvaľovaní ďalších sankčných balíkov znamená predlžovanie vojny. A predlžovanie vojny prináša viac utečencov, viac nestability a vyššie náklady – nie len pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu. Ignorovať tieto dôsledky pod rúškom národných záujmov je krátkozraké a nebezpečné.

Ak má Európa dosiahnuť spravodlivý mier a zachovať stabilitu v regióne, musí stáť pevne na princípoch solidarity a obrany demokratických hodnôt. Podpora Ukrajiny – vrátane sprísnenia sankcií – nie je ideologickým gestom, ale legitímnym nástrojom obrany mieru, čo potvrdzuje aj článok 51 Charty OSN. Každé oslabenie tejto politiky je darom pre agresora.

Autor: Tomáš Winkler