Lídri členských krajín NATO sa v nedeľu dohodli na finálnom texte spoločného vyhlásenia, ktoré plánujú prijať na nadchádzajúcom summite v holandskom Haagu. Dokument počíta s ambicióznym cieľom – zvýšiť obranné výdavky až na päť percent hrubého domáceho produktu. Konsenzus sa podarilo dosiahnuť aj napriek výhradám Španielska, ktoré sa v priebehu týždňa voči návrhu ohradilo. O vývoji informovala TASR na základe správ agentúry Reuters s odvolaním sa na anonymné diplomatické zdroje.

Z celkových päť percent pôjde priamo na obranu 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta bude určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, ako napríklad na infraštruktúru. Tento návrh už začiatkom júna schválili ministri obrany. Definitívne ho však musia potvrdiť hlavy štátov a vlád na summite, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v utorok a v stredu.

Iba Španielsko sa s ostatnými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO) dohodlo na výnimke. V nedeľu o tom informoval premiér Pedro Sánchez, ktorý tento týždeň uviedol, že pre jeho krajinu by bolo zvýšenie obranných výdavkov do takej vysokej miery „nerozumné a kontraproduktívne“. Španielsko na svoju obranu vynakladá najmenej zo všetkých členských štátov NATO, iba 1,3 percenta.

„Španielsko práve uzavrelo dohodu s NATO, ktorá nám umožní dodržiavať naše záväzky voči Severoatlantickej aliancii bez toho, aby sme museli zvýšiť naše výdavky na obranu na päť percent HDP,“ povedal Sánchez v prejave. Podľa premiéra bude Španielsko na svoju obranu vynakladať iba 2,1 percenta, „ani viac, ani menej“.

Španielsko na svoju obranu vynakladá najmenej zo všetkých členských štátov NATO. V minulom roku to bolo iba 1,3 percenta. Pôvodný cieľ Aliancie z roku 2014 investovať do obrany deve percentá HDP by mal Madrid dosiahnuť tento rok.

Zvýšiť obranné výdavky až na päť percent HDP požadoval americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzoval aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Zdroj: cas.sk