Jednania v Istanbule 2. júna priniesli minimum výsledkov. Ukrajina získala čiastočnú dohodu o výmene zajatcov, no nič viac. Znovu sa ukázalo, že Rusko nechce mier – chce pauzu, aby sa mohlo pripraviť na ďalšiu vlnu agresie.

Prezident Zelenskyj správne varuje: ak diplomacia zlyháva, treba konať inak. A to znamená – pritvrdiť sankčný tlak. EÚ pripravuje 18. sankčný balík. USA tiež zvažujú nové obmedzenia pre ruský bankový sektor a energetiku. To však nestačí, ak nebude politická vôľa konať rozhodne.

Každé euro, ktoré ešte dnes prechádza ruskou ekonomikou, znamená viac rakiet na Ukrajinu. Znamená viac obetí. A znamená aj väčšiu hrozbu pre celú Európu – vrátane Slovenska.

Rusko už dávno nie je partnerom. Je to štát, ktorý systematicky porušuje medzinárodné právo, unáša deti a ničí infraštruktúru. Ak sa proti nemu nepoužijú všetky dostupné nástroje, agresia sa môže vrátiť aj bližšie k našim hraniciam.

Po Istanbule musí byť jasné jedno: nie súčasť kompromisu, ale súčasť riešenia je len tvrdý a koordinovaný tlak na Moskvu. To je najlepšia prevencia pred ďalšou vojnou v Európe.

Autor: Jozef Kováč