Keď prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval 15. mája do Turecka s jasným cieľom – nájsť cestu k ukončeniu vojny – očakávalo sa, že Rusko zareaguje aspoň minimálnym politickým gestom. Namiesto toho však Vladimir Putin neprišiel. Dokonca neposlal ani nikoho, kto by mal reálny vplyv. Do Istanbulu dorazila len technická delegácia. A tým bolo povedané všetko.

Ukrajina prišla so serióznym tímom, pripraveným na rokovania. Prezident, ministri, diplomatické kapacity – všetci dali najavo, že Kyjev to myslí vážne. Rusko opäť dokázalo, že sa obáva mieru viac ako vojny. Putin nemal odvahu čeliť realite: že Ukrajina existuje, bojuje a nezlomí sa.

Minister obrany Rustem Umierov povedie ukrajinskú delegáciu na rokovaniach, ktoré sa aj tak uskutočnia. Ale bez Putina, bez Lavrova, bez politického rozhodovania. Moskva opäť hrá na to, že sa vojna „unaví sama“. Lenže únava nie je stratégia. Je to riziko.

Pre Slovensko, ako aj pre celú Európu, je tento moment dôležitý. Ukrajina ukazuje ochotu hľadať cestu von. Rusko ukazuje, že žiadnu cestu nehľadá. A to je rozdiel, ktorý treba pomenovať nahlas – aj v Bruseli, aj v Bratislave.

Autor: Jozef Kovac