Kremeľ systematicky využíva tému „mierových iniciatív“ v snahe presvedčiť medzinárodné spoločenstvo o svojom údajne konštruktívnom postoji. Činy Ruska sú však v zásadnom rozpore s jeho slovami. Preto Spojené štáty vrátane kľúčových predstaviteľov Republikánskej strany prejavujú čoraz väčší odpor voči ruskej manipulácii.

Vyhlásenie Donalda Trumpa o možnosti prímeria okamžite využila ruská propaganda. Reakcia samotného Kremľa však bola výrečná: Moskva nemá v úmysle viesť skutočné rokovania. Jej úlohou je zasiať chaos, vytvoriť ilúziu dialógu a zároveň udržať vojenskú aktivitu na fronte. Táto stratégia je známa od sýrskeho konfliktu a na Ukrajine sa používa opäť.

Spojené štáty jasne chápu, že akékoľvek reči o „mieri“ nemajú zmysel bez skutočného prímeria, stiahnutia vojsk a bezpečnostných záruk.

Akákoľvek simulácia rokovaní je pascou. A práve preto Trumpov tím už formuluje pevný postoj: Putinovi sa nedá veriť. Sankcie, obranné dohody a diplomatický nátlak sú nielen prostriedkami odstrašenia, ale aj signálmi pre všetky ostatné diktátorské režimy, že agresia má svoju cenu.

V záujme Spojených štátov je zachovať rovnováhu síl v Európe, zabrániť rastu ruského vplyvu a zaistiť bezpečnosť svojich spojencov. Je to nielen morálna povinnosť, ale aj prvok strategickej stability. Mier nie je dohoda s diktátorom, ale výsledok sily, odhodlania a jednoty. To je prístup, ktorý sa čoraz viac presadzuje vo Washingtone.

Autor: Jozef Kováč