Už krátko po smrti sa množia špekulácie, kto by mohol byť nástupcom zosnulého pápeža Františka na Petrovom stolci. Viacero médií, napríklad Newsweek, Reuters či Al Jazeera, prinieslo zoznamy favoritov. Skutočný výsledok konkláve je však nepredvídateľný, keďže viacerí pápeži neboli predtým považovaných za favoritov (Ján Pavol I., Ján Pavol II. alebo aj František).

Kardinál Luis Antonio Tagle (Filipíny, 67 rokov)

Tagle je považovaný za „ázijského Františka“ pre svoju progresívnu orientáciu a blízkosť k reformám zosnulého pápeža. Bol by prvým ázijským pápežom v histórii. Patrí do liberálnejšieho krídla, je známy aj obhajobou inklúzie, najmä voči marginalizovaným skupinám, ako sú LGBTQ+ osoby, rozvedení a slobodné matky. Má značné skúsenosti s vedením Kongregácie pre evanjelizáciu národov a je blízkym spolupracovníkom Františka.

Kardinál Pietro Parolin (Taliansko, 70 rokov)

Parolin je považovaný za kandidáta kontinuity, ktorý by pokračoval v niektorých reformách Františka, no s umiernenejším prístupom. Je štátny sekretár Vatikánu, má hlboké znalosti, ako funguje vatikánska byrokracia. Má veľké diplomatické skúsenosti, môže udržiavať rovnováhu medzi konzervatívnymi a progresívnymi krídlami cirkvi.

Kardinál Peter Turkson (Ghana, 76 rokov)

Turksonove silné stránky sú v oblasti sociálnej spravodlivosti, klimatických zmien, chudoby a ekonomickej rovnosti. Je to bývalý šéf Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja. Politicky je na ľavici, no teologicky konzervatívny – napríklad obhajoval tvrdší postoj proti používaniu kondómov počas pandémie AIDS v Afrike a zastáva konzervatívne názory na homosexualitu. Jeho zvolenie by bolo historické, keďže by sa stal prvým africkým pápežom od čias pápeža Gelasia I. (492–496).

Kardinál Péter Erdő (Maďarsko, 72 rokov)

Erdő je popredný konzervatívny kandidát, známy svojím dôrazom na tradičné katolícke učenie a teologickú ortodoxiu. Je odborníkom na kánonické právo obhajuje prísne dodržiavanie cirkevných doktrín, napríklad odmieta prijímanie svätého prijímania rozvedenými a znovu zosobášenými katolíkmi. Kritizoval prijímanie utečencov v Európe, čo vyvolalo kontroverzie. Má silné väzby na východných kresťanov a podporuje dialóg s pravoslávnymi cirkvami. Jeho konzervatívny postoj ho robí hlavným konkurentom Parolina v počiatočných kolách hlasovania.Kardinál Matteo Zuppi (Taliansko, 69 rokov)

Zuppi je umiernený kandidát, blízky Františkovej vízii inkluzívnejšej cirkvi. Je politicky zdatný, angažuje sa v dialógu a riešení konfliktov – v roku 2023 bol Františkovým vyslancom pre mier na Ukrajine. Jeho zvolenie by mohlo priniesť rovnováhu medzi reformami a stabilitou.

Kardinál Mario Grech (Malta, 68 rokov)

Ako generálny sekretár Synody biskupov je Grech je kľúčovou postavou Františkovho úsilia o synodálnu cirkev, ktorá je inkluzívnejšia a otvorenejšia dialógu. Pôvodne bol konzervatívny, postupne sa posunul k progresívnejším postojom, obhajujúc väčšiu akceptáciu LGBTQ+ členov a nové prístupy k rodinným situáciám. Jeho maltský pôvod znamená, že jeho zvolenie by nespôsobilo geopolitické komplikácie. Má podporu v oboch táboroch (konzervatívnom aj umiernenom) a je dobre známy medzi kardinálmi.

Kardinál Robert Sarah (Guinea, 79 rokov)

Sarah je tradičný konzervatívec, ktorý ostro kritizoval Františkove reformy, vrátane jeho postoja k celibátu a umývania nôh moslimskej žene počas Veľkého piatku. Jeho vek (79 rokov) môže byť nevýhodou, no má silnú podporu v konzervatívnych kruhoch. Ak by bol zvolený, mohol by byť prvým africkým pápežom od 5. storočia.

Kardinál Fridolin Ambongo Besungu (Konžská demokratická republika, 65 rokov)

Ambongo je konzervatívny kandidát, ktorý viedol africký odpor proti Františkovej doktríne Fiducia Supplicans (požehnanie homosexuálnych a nezosobášených párov). Je výrazným kritikom liberálnych reforiem, najmä v otázkach manželstva a sexuality. Jeho zvolenie by mohlo signalizovať posun k tradičnejším hodnotám a zohľadňovať rastúci vplyv Afriky v cirkvi.

Zdroj: pravda.sk