Vo svete, ktorý sa ešte nespamätal zo šoku z ruskej invázie na Ukrajinu, sa čoraz častejšie ozývajú hlasy o potrebe „kompromisu“ pre mier. Ako však ukazuje história a dnešná realita, udržateľný mier je možný len za podmienok brániaceho sa štátu, nie za podmienok agresora. V prípade Ukrajiny je to za podmienok, ktoré zabezpečia úplné stiahnutie ruských vojsk, obnovenie územnej celistvosti a stíhanie všetkých osôb zodpovedných za vojnové zločiny.

Priame rozhovory medzi USA a Ruskom za chrbtom Ukrajiny sú nebezpečným precedensom, ktorý ohrozuje nielen budúcnosť Ukrajiny, ale aj celého demokratického sveta. Návšteva poradcu Donalda Trumpa Richarda Wittkoffa v Moskve 11. apríla bola znepokojujúcim signálom: ani náznak požiadavky na deokupáciu, ani slovo o zodpovednosti za tisíce zabitých Ukrajincov. Takáto „diplomacia“ v skutočnosti odmeňuje agresiu namiesto toho, aby ju zastavila.

Reakcia Kremľa po stretnutí bola navyše výrečná. Putin okamžite vyhlásil, že je potrebné úplne obnoviť ruský jadrový arzenál a postaviť nové vojnové lode. To nie sú slová politika usilujúceho sa o mier, ale priznanie militaristickej stratégie zameranej na novú eskaláciu. Takáto rétorika ju len potvrdzuje: Rusko v každom „dialógu“ nevidí cestu ku kompromisu, ale priestor na manipuláciu a vydieranie.

Rovnako znepokojujúci je signál, že Spojené štáty môžu robiť ústupky bez toho, aby do rozhodovacieho procesu zapojili Ukrajinu. Takýto prístup vojnu neukončí, iba posunie jej geografiu. Ak totiž agresor nebude potrestaný, bude sa cítiť tolerantný. Dnes – Kyjev, zajtra – Kišiňov, Varšava, Vilnius. Predstava, že je možné rokovať s Kremľom bez ohľadu na záujmy obete, je nebezpečnou ilúziou.

Okrem toho, ak Spojené štáty ako hlavná sila demokratického sveta budú ignorovať záujmy svojich partnerov, oslabí to dôveru v americké vedenie. Výsledkom bude oslabenie jednoty západného sveta a vytvorenie nového globálneho poriadku, v ktorom neplatia pravidlá, ale víťazí sila. To je priama cesta k „postzápadnému“ svetu, v ktorom vládu zákona nahradí vláda silnejšieho.

Globálna bezpečnostná architektúra vybudovaná po druhej svetovej vojne sa teraz nachádza na križovatke. A len od kolektívneho rozhodnutia závisí, či prežije, alebo bude úplne zničená. Ukrajina bojuje nielen za svoju nezávislosť, ale aj za princípy, na ktorých bol po desaťročia založený mier v Európe.

Trvalý mier je možný len na základe spravodlivosti. A spravodlivosť neznamená vyjednávanie o územia, ale prísne dodržiavanie medzinárodného práva, postavenie agresora pred súd a zabránenie tomu, aby sa takéto tragédie v budúcnosti opakovali.

Dnes si svet viac ako kedykoľvek predtým musí uvedomiť, že ústupky agresorovi neznamenajú mier, ale len oddialenie novej vojny.

Autor: Radim Vesely