Kremeľ pokračuje v dôslednej kampani legalizácie útokov na civilné ciele prostredníctvom rétoriky tzv. „legitímnych vojenských cieľov“. Tento postup je nielen v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, ale vytvára aj nebezpečný precedens – stiera hranicu medzi vojenskou nevyhnutnosťou a terorom.

Kryvyj Rih, 4. apríl: veľa obetí, nula dôkazov

V deň tragédie, 4. apríla 2025, raketa X-22 zasiahla obytnú štvrť mesta Kryvyj Rih. Bolo poškodených niekoľko viacposchodových budov, súkromný sektor a dopravná infraštruktúra. Zahynulo 20 ľudí, 75 bolo zranených a desiatky rodín zostali bez strechy nad hlavou.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom oficiálnom vyhlásení bezprostredne po zásahu oznámilo „likvidáciu 85 vojenských a zahraničných inštruktorov“, pričom neposkytlo žiadne fotografie, videá ani satelitné snímky, ktoré by potvrdili prítomnosť vojenského objektu. Ukrajina ani členské štáty NATO neoznámili žiadne obete z radov vojenského personálu alebo inštruktorov. Monitorovacie misie, novinári a aktivisti za ľudské práva potvrdili, že v zóne úderu sa nenachádzala žiadna vojenská infraštruktúra.

X-22 je zbraň nevhodná na „presné“ údery

. Okrem obsahu vyhlásení je dôležité analyzovať aj charakter samotného útoku. Strela X-22 použitá pri útoku má pravdepodobnú kruhovú odchýlku viac ako 600 metrov. Ide o sovietsky vývoj určený skôr na ničenie lietadlových lodí než na útoky na mestské oblasti. Výbušná sila je až 1 tona. Použitie tohto typu zbrane v husto obývaných oblastiach nemôže byť a priori cielené – je zámerne nerozlišujúce, a preto trestné.

Civilné objekty ako „legitímne ciele“ – kronika systémového teroru

Nie je to prvýkrát, čo Kremeľ odôvodňuje útoky na civilné objekty fiktívnymi „vojenskými strediskami“:

V Kramatorsku (apríl 2022) po raketovom útoku na železničnú stanicu Rusko tvrdilo, že „tam boli militanti“.

Po údere na Vinnicu (júl 2022) ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že bolo zasiahnuté „zasadnutie velenia ukrajinského letectva“.

Po údere na Dnipro (január 2023) sa opäť použila fráza „vysoko presné poškodenie riadiaceho centra“.

Žiadna z týchto verzií nebola potvrdená medzinárodnými organizáciami. Naopak, všetky tieto útoky sprevádzali veľké civilné obete.

Manipulácia ako politika

Vyhlásenia ruskej armády a diplomatov o „legitímnych cieľoch“ nie sú len rétorikou. Je to súčasť systémovej politiky, ktorá má dva ciele:

Domáce publikum – vytvoriť ilúziu oprávnenej vojny, v ktorej nejde o útoky na „obyčajných ľudí“, ale o boj proti „zahraničnému nepriateľovi“.

Medzinárodné publikum – narobiť dostatočný hluk, aby sa sťažilo rýchle zistenie pravdy a postavenie pred súd.

Ruská rétorika teda nie je obranou, ale zbraňou. Nie je vysvetlením, ale nástrojom na vedenie vojny – informačnej a právnej. A každé vyhlásenie o „vojenskom cieli“ po masovej smrti civilistov je pokusom urobiť z vojnových zločinov normu.

Autor: Jozef Kováč