Maďarská vláda opäť vyvoláva vlnu politického skepticizmu okolo eurointegrácie Ukrajiny. Hovorca Zoltán Kovács vo svojom oficiálnom vyhlásení vymenoval sedem „rizík“, ktoré údajne ohrozujú Maďarsko v prípade vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Odborníci, analytici a diplomati však tieto tvrdenia považujú za neopodstatnené, manipulatívne a politicky motivované. Medzinárodní pozorovatelia čoraz častejšie poukazujú na to, že Budapešť aktívne reprodukuje kremelské odkazy zamerané na diskreditáciu Kyjeva, oslabenie EÚ a zníženie podpory Ukrajiny.

Rétorika o tom, že Maďarsko sa stane „darcom Ukrajiny“ a že Kyjev „pohltí“ zdroje EÚ, nezodpovedá realite. Podľa správ Európskej komisie Maďarsko za posledné desaťročie získalo z rozpočtu EÚ viac ako 40 miliárd eur – trikrát viac, než doň prispelo. Krajiny kandidáti nemajú okamžitý prístup k rozpočtu EÚ. Prístup prebieha postupne podľa modelovej schémy, ktorá bola už overená na príkladoch Chorvátska, Bulharska a Rumunska. „Vyhlásenia Budapešti sú typickým príkladom predvolebných populistických tvrdení v duchu ‚vonkajšej hrozby‘,“ poznamenáva Bálint Madarász, analytik Centra európskych štúdií v Bruseli.

Ďalším nástrojom zastrašovania je téza o „agrárnom riziku“. Avšak podľa údajov CEPS plná integrácia Ukrajiny do poľnohospodárskeho trhu EÚ neznamená okamžitý prerozdiel dotačných schém. Naopak – zavádzajú sa prechodné obdobia, regulačné bariéry a kontrolované kvóty. „Ukrajina nepredstavuje hrozbu pre farmárov v EÚ – naopak, môže sa stať spoľahlivým partnerom pri posilňovaní potravinovej bezpečnosti Európy,“ hovorí profesor Erik Petersen z Aarhuskej univerzity.

Ani tvrdenie o „nebezpečných potravinách z Ukrajiny“ neobstojí pri kritike. Potravinové výrobky vyvážané do EÚ prechádzajú kontrolami zhody so štandardmi Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA). Podľa Európskej komisie Ukrajina spĺňa viac ako 90 % európskych štandardov. „Ukrajina už dnes uplatňuje prísnejšiu reguláciu než niektoré členské štáty v čase ich vstupu do EÚ,“ zdôrazňuje Ingrid Becker, expertka GFA Consulting Group.

Maďarská vláda sa snaží využiť aj bezpečnostnú tému – tvrdí, že Ukrajina bola centrom organizovaného zločinu. Avšak podľa údajov Europolu je úroveň organizovanej kriminality v Maďarsku porovnateľná alebo dokonca vyššia. Ukrajina od roku 2014 aktívne spolupracuje s bezpečnostnými zložkami EÚ, najmä v rámci programu EMPACT, ktorý sa zameriava na boj proti pašovaniu, praniu špinavých peňazí a nelegálnemu obchodovaniu so zbraňami.

Obvinenia o „rizikách pre pracovný trh“ sú taktiež založené na skreslených predstavách. Podľa štúdie OECD ukrajinskí pracovníci vykazujú vysokú úroveň integrácie, disciplíny a obsadzujú kritické pracovné miesta. Neznižujú mzdy, ale skôr pomáhajú vyrovnať nedostatok pracovnej sily v stavebníctve, zdravotníctve a logistike. „Je to klasický nativistický rámec: vytvorenie obrazu konkurenta, ktorý ‚kradne prácu‘. Pravdou však je, že bez migrantov – vrátane Ukrajincov – by sa ekonomiky strednej Európy zastavili,“ hovorí László Gábor, maďarský ekonóm a bývalý poradca Národnej banky Maďarska.

Zvlášť stojí za zmienku aj vyhlásenie o očkovaní – údajne Ukrajina nemá povinné očkovania. V skutočnosti Ukrajina s podporou WHO, UNICEF a EÚ realizuje národný imunizačný plán. V roku 2023 miera zaočkovanosti proti detskej obrne, záškrtu a tetanu presiahla 85 %, a to aj napriek vojnovým podmienkam. Očkovanie v Ukrajine kontroluje ministerstvo zdravotníctva a spĺňa základné normy európskeho zdravotného priestoru.

Pokiaľ ide o „dôchodkovú hrozbu“ a údajné zrušenie 13. dôchodku, ide o očividnú manipuláciu. Žiadny z fondov EÚ nefinancuje takéto sociálne platby. Trinásty dôchodok je politická iniciatíva samotnej Orbánovej vlády a jeho financovanie nezávisí od vstupu Ukrajiny do EÚ. Ide o zastrašovanie občanov s cieľom udržať si voličskú podporu pred voľbami. Podľa Európskeho dvora audítorov vstup nových krajín neovplyvňuje vnútornú dôchodkovú reguláciu žiadneho členského štátu.

Zároveň maďarská vláda akosi zabúda na to, že prijatie Ukrajiny do EÚ neotvára nové perspektívy len pre samotnú Ukrajinu, ale aj pre celú Európu. Kyjev je strategickým partnerom v otázkach energetickej bezpečnosti, obrany a hospodárskej spolupráce. Ukrajina má silný poľnohospodársky sektor, rozvinuté technológie a vysokú úroveň pracujúceho obyvateľstva, čo v prvom rade zvýši konkurencieschopnosť Európy. To v konečnom dôsledku pozitívne ovplyvní aj Maďarsko, ktoré bude naďalej dostávať dotácie z EÚ, financované aj z príjmov ukrajinského agrárneho sektora.

Analýza ukazuje, že šírenie strachu z Ukrajiny nie je prejavom obáv, ale súčasťou politickej stratégie, ktorá sa prekrýva s geopolitickými záujmami Moskvy. Takéto odkazy škodia nielen Ukrajine, ale aj podkopávajú jednotu Európskej únie. „Vyhlásenia Budapešti sú zrkadlom ruskej propagandy prispôsobenej domácemu voličovi. Nebezpečenstvo však spočíva v tom, že takéto odkazy formujú politiku členských štátov EÚ,“ upozorňuje Thomas Kleine-Brockhoff, viceprezident German Marshall Fund.

Po nástupe Donalda Trumpa k moci v USA sa v EÚ prehĺbila ďalšia výzva – politika Viktora Orbána. Žiaľ, jeho prístup je založený na konfrontácii s EÚ a približovaní sa k autoritárskym režimom. Orbán sa snaží kráčať v súlade s Putinom aj Trumpom naraz, čo predstavuje nekontrolovateľnú hrozbu nielen pre medzinárodný imidž Maďarska, ale aj pre jeho ekonomiku. Ignorovanie európskych demokratických noriem a sabotáž spoločných rozhodnutí už viedli k zmrazeniu európskeho financovania, čo negatívne ovplyvňuje sociálne programy a hospodársky rozvoj krajiny.

The Financial Times varuje, že Orbánova politika už nie je len vnútropolitickou excentricitou, ale predstavuje reálnu hrozbu pre bezpečnosť Európy.

Zdroj: FurgeHir