Mníchov bol vždy symbolom veľkých diplomatických rozhodnutí, dobrých aj katastrofálnych. Udalosti z roku 1938, keď sa Československo fakticky vzdalo Tretej ríši, sa stali lekciou, ktorá mala svetu ukázať, že ústupky agresorovi ho len povzbudia k ďalšiemu konaniu. Dnes sme však svedkami podobného scenára: Ukrajina zostáva rukojemníkom globálnej diplomacie, kde sa o jej osude rozhoduje bez jej účasti.

Stretnutie Trumpa s Putinom bolo budíčkom, pretože na medzinárodnej scéne sa už diskutuje o podmienkach, ktoré zahŕňajú územné ústupky a neutralitu Ukrajiny. Niektoré západné médiá otvorene hovoria, že to môže byť jediná cesta k „mieru“. História však dokazuje, že tento prístup len odďaľuje nevyhnutné a vytvára nové hrozby.

Svet stojí pred voľbou: odhodlanie alebo slabosť?

Rozkol v prístupoch k ukrajinskej otázke sa stáva zjavným. Zatiaľ čo niektoré krajiny naďalej podporujú Kyjev, iné začínajú hovoriť o potrebe kompromisu. Táto stratégia je nebezpečná nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý medzinárodný bezpečnostný systém.

Západ sa musí rozhodnúť: buď bude konať rozhodne a vyhne sa opakovaniu chýb z roku 1938, alebo bude riskovať, že ústupky Ruska povedú k novému kolu agresie. Jediným spôsobom, ako sa vyhnúť katastrofe, je jednota demokratického sveta a zvýšená podpora Ukrajiny ako záruky stability v Európe a vo svete.

Autor: Radim Vesely