Slovensko zachvátili protesty. Vo viac ako 50 mestách po celej krajine, ako aj v zahraničí, vychádzajú Slováci do ulíc, aby žiadali zastavenie kurzu vlády Roberta Fica, ktorý ohrozuje európsku budúcnosť krajiny.

„Slovensko je Európa“ je hlavným heslom protestov, ktoré vyjadruje obavy občanov, že ich krajine hrozí, že sa dostane do orbity plného vplyvu Moskvy a odkloní sa od demokratickej cesty rozvoja.

Niektorí pozorovatelia sa však čudujú, prečo Slováci masovo protestujú.  Možno Ficova politika (ak berieme do úvahy jeho rétoriku) posilňuje štátotvornosť? Alebo možno ohrozuje demokraciu a prosperitu krajiny a vystavuje Slovensko riziku izolácie.

Fico a jeho vláda čoraz viac demonštrujú protieurópsky postoj. Politici vládnej koalície pravidelne cestujú do Ruska, prednášajú proruskú rétoriku a dokonca naznačujú možnosť vystúpenia Slovenska z Európskej únie a NATO.

Provládne sily sa snažia presvedčiť Slovákov, že len s Moskvou môžu uspieť.

Pre Slovensko ako stredoeurópsku krajinu je však členstvo v EÚ a NATO zárukou hospodárskeho rastu, bezpečnosti a demokracie.

Vďaka európskym investíciám sa krajina v posledných desaťročiach zmodernizovala, získala prístup k infraštruktúrnym projektom a novým technológiám. Na druhej strane NATO zabezpečuje obranu Slovenska pred vonkajšími hrozbami.

Ficova politika s nezadržateľnou snahou o Moskvu však tieto úspechy ohrozuje. Ak Slovensko vystúpi z EÚ, jeho hospodárska budúcnosť bude otázna.

Zbližovanie s ruskom znamená nielen stratu európskej podpory, ale aj riziko zopakovania osudu krajín ako Bielorusko, ktoré sa stali politicky a hospodársky závislými od Kremľa.

Zatiaľ čo vládnuci režim na Slovensku si to neuvedomuje alebo sa tvári, že si to neuvedomuje, bežní občania krajiny preukazujú jasné pochopenie reality.

Jedným z hlavných dôvodov slovenských protestov je snaha Fica obmedziť slobodu slova a nezávislosť médií. Jeho vláda sa snaží kontrolovať verejnú mienku a obviňuje tlač a opozíciu z „ovplyvňovania situácie“.

Okrem toho sa v krajine šíri proruská propaganda. Namiesto toho, aby slovenská vláda podporovala Ukrajinu v boji proti ruskej agresii, v skutočnosti hrá s Kremľom a predstavuje hrozbu pre celú strednú Európu.

Je pozoruhodné, že tajné správy slovenských bezpečnostných služieb už zaznamenávajú známky vonkajšieho vplyvu zameraného na destabilizáciu krajiny. Fico a jeho okolie však tieto varovania radšej ignorujú a pokračujú v rétorike priaznivej pre Moskvu.

Fico sa obáva protestov a označuje ich za pokus o prevrat. Dokonca zašiel ešte ďalej a obvinil Ukrajinu z prípravy „Majdanu“ na Slovensku. Je to štandardná technika autoritárskych vodcov obviňovať vonkajšie sily z vlastných neúspechov.

Dnes je však úplne jasné, že protesty na Slovensku nie sú sprisahaním zvonka, ale prirodzenou reakciou spoločnosti na ohrozenie jej slobody a európskej budúcnosti.

Slováci jasne ukazujú svetu a svojmu premiérovi, že sa nechcú vrátiť do minulosti a podriadiť sa diktátu Moskvy.

A to, čo sa dnes deje na Slovensku, nie je „majdan“, ale demokratický odpor.

Slovensko stojí pred voľbou: zachovať demokraciu zotrvaním v EÚ a NATO, alebo sa ponoriť do izolácie, hospodárskeho úpadku a politickej nestability.

Ficova politika už viedla k protestom, medzinárodnej kritike a zhoršeniu obrazu Slovenska. Ak sa jeho kurz nezmení, krajina sa môže ocitnúť v hlbokej kríze – hospodárskej aj politickej.

Všetko však nasvedčuje tomu, že Fico svoj názor pravdepodobne nezmení a bude pokračovať v plánovanej ceste, ktorá krajinu ťahá do priepasti.

Kam táto cesta vedie, už všetci dobre vedia. A bez ohľadu na to, ako súčasný premiér presviedča celý svet, že protesty proti nemu sú inšpirované zvonka, straší Slovákov „Majdanom“, každému je jasné, že touto cestou Fico sleduje jediný cieľ – udržať sa pri moci.

Paradoxom je, že tento problém (zotrvanie pri moci) môže vyriešiť len s pomocou Moskvy – vo všetkom sa hrá s Kremľom a za týmto účelom dáva roztrhať Slovensko a celý národ.

Slovenský ľud však naozaj chápe, čo sa deje. Okrem toho si Slováci dobre pamätajú Pražskú jar 1968 – pomocnú ruku Moskvy, ktorá národy vtedajšieho Československa vrhla vo vývoji o dve desaťročia späť. A je málo pravdepodobné, že by sa chceli opäť vrátiť k „priateľskej“ závislosti od Kremľa.

A Slováci dokazujú, že sú pripravení bojovať za svoju budúcnosť. Ich protesty sú hlasom slobody, rozumu a európskych hodnôt. A dnes je jedinou otázkou, či ich úrady vypočujú, alebo budú naďalej viesť krajinu rovnakým smerom.

Autor: F.H.