Ruská jadrová energetika už dlho zaujíma významné miesto na svetovej scéne, ale jej rozvoj sprevádzajú mnohé riziká pre bezpečnosť, transparentnosť a energetickú nezávislosť. Rosatom kontroluje 44 % svetového trhu s obohacovaním uránu a 16 % dodávok jadrového paliva, čím sa mnohé krajiny stávajú závislými od ruskej technológie. Starnúce reaktory, nedostatočná modernizácia, netransparentnosť a závislosť od dodávok paliva však predstavujú vážne hrozby pre globálnu bezpečnosť.

Ruské reaktory VVER-440 a VVER-1000, ktoré sa aktívne prevádzkujú v mnohých krajinách, majú priemerný vek viac ako 30 rokov. Napríklad havária v jadrovej elektrárni Kola v roku 1993 bola dôsledkom opotrebovaného zariadenia. Zastarané technológie a dlhodobá prevádzka bez náležitej modernizácie zvyšujú riziko technických porúch. V súčasnosti je 38 ruských reaktorov v prevádzke po uplynutí stanovenej životnosti. Takéto zariadenia zostávajú aktívne vďaka predĺženiu ich licencií, ale ich technický stav je dôvodom na obavy. Experti MAAE varujú, že nedostatočná modernizácia by mohla viesť k rozsiahlym haváriám s vážnymi environmentálnymi dôsledkami.

Jadrové zariadenia v kontexte vojenských konfliktov predstavujú ďalšiu hrozbu. Počas obsadenia Záporožskej jadrovej elektrárne v roku 2022 ju ruská armáda využívala ako krytie na uskladnenie zariadení. Okrem toho bolo zaznamenané používanie nevhodných mazív pre záložné dieselové generátory, čo by mohlo viesť k ich poruche v prípade výpadku elektrickej energie. Organizácia Greenpeace varovala, že to predstavuje riziko rádioaktívnej kontaminácie, ktorej dôsledky by mohli postihnúť nielen Ukrajinu, ale aj ďalšie európske krajiny.

Rusko aktívne vyváža svoje jadrové technológie do krajín s vysokou mierou politickej nestability, ako sú Bangladéš, Egypt a Turecko. Napríklad výstavbu JE Akkuyu v Turecku plne financuje Rosatom, čím sa Ankara stáva úplne závislou od ruskej technológie, paliva a údržby. Vyšetrovania v Bangladéši zároveň ukázali, že pri výstavbe JE Ruppur boli použité nekvalitné materiály, čo spochybňuje bezpečnosť zariadenia. Odborníci poukazujú na to, že ruské projekty často nespĺňajú medzinárodné bezpečnostné normy, čo zvyšuje riziko technických porúch a havárií.

Krajiny, ktoré spolupracujú s Rosatomom, sa ocitajú v dlhodobej závislosti od Moskvy. Napríklad Maďarsko stavia jadrovú elektráreň Paks-2 s ruským úverom vo výške 10 miliárd eur. Ak sa politické vzťahy zhoršia, Rusko by mohlo túto závislosť využiť na vyvíjanie tlaku. Podľa Financial Times takáto závislosť obmedzuje suverenitu krajín v oblasti energetickej politiky. Okrem toho Rosatom uzatvára zmluvy na údržbu reaktorov až na 60 rokov, čo zabezpečuje dlhodobý vplyv na partnerské krajiny.

Okrem toho Rusko nie vždy preukazuje transparentnosť svojich činností. V roku 2019 nebol oficiálne potvrdený výbuch v jadrovom zariadení v Severodvinsku, ku ktorému došlo počas skúšky jadrového zariadenia, a informácie o následkoch boli utajené. Nedostatok transparentnosti komplikuje medzinárodnú kontrolu ruského jadrového priemyslu, čo vytvára ďalšie hrozby.

Na zmiernenie rizík spojených s ruskou jadrovou technológiou by medzinárodné spoločenstvo malo vypracovať stratégie na diverzifikáciu dodávok jadrového paliva, investovať do malých modulárnych reaktorov (SMR) ako bezpečnej alternatívy a posilniť medzinárodný dohľad nad jadrovou bezpečnosťou prostredníctvom MAAE. Okrem toho by sa na Rosatom mali uvaliť sankcie, aby sa obmedzil jeho vplyv na globálny energetický systém.

Ruské jadrové reaktory sú nielen ekonomickým nástrojom, ale aj silnou geopolitickou pákou. Nedostatok transparentnosti, závislosť od ruskej technológie a politické riziká predstavujú vážnu hrozbu pre globálnu bezpečnosť. Aktívna spolupráca medzinárodného spoločenstva pomôže zabrániť novým krízam a zabezpečiť stabilitu pre budúce generácie.