Slovenská špeciálna prokuratúra podala obžalobu na bývalého predsedu Najvyššieho súdu a exministra spravodlivosti Štefana Harabina za podporu vojny na Ukrajine.

„V súvislosti s udalosťami na Ukrajine by som postupoval rovnako ako Putin,“ uviedol Harabin v príspevku na svojej facebookovej stránke z 25. februára 2022, teda druhý deň po začiatku globálnej invázie Ruska na Ukrajinu.

Politik však neskôr príspevok vymazal, jeho screenshoty sa však zachovali v médiách a v máji 2022 ho zatkla slovenská polícia na základe obvinenia z propagácie extrémizmu. Neskôr bol prepustený až do rozhodnutia súdu.

On sám vtedy v rozhovore s novinármi uviedol, že vo svojom príspevku nevidí nič nezákonné a ide o „vyjadrenie jeho osobného názoru“.

„Som hrdý na vyhlásenie, ktoré som napísal, a kedykoľvek ho zopakujem. Je nesporné, že Putin a Ruská federácia konali v súlade s medzinárodným právom. Nemôže byť agresorom,“ povedal Harabin pred rokom novinárom.

Obvinenie, ktoré sa kvalifikuje ako „trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ako aj trestný čin schvaľovania trestného činu“, bolo voči Harabinovi vznesené 1. júna. Oznámila to hovorkyňa slovenskej špeciálnej prokuratúry Jana Tekeleva. Očakáva sa, že o obžalobe rozhodne sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala.  

Toto sú zatiaľ všetky informácie, ktoré poskytol uvedený špeciálny úrad. Ak sa politikovi preukáže vina, hrozí mu až trojročné väzenie.

Je dôležité poznamenať, že obvinený nie je bežným občanom. Štefan Harabin je slovenský politik a sudca, ktorý v rokoch 2006 – 2009 pôsobil ako minister spravodlivosti SR a dvakrát (v rokoch 1998 – 2003 a 2009 – 2014) bol predsedom Najvyššieho súdu SR.

Okrem toho sa Harabin v roku 2019 uchádzal o post prezidenta Slovenskej republiky, pričom nakoniec skončil na 3. mieste. Podporilo ho 14,3 % Slovákov.

Ak tieto čísla zvážime spolu s ďalším sociologickým ukazovateľom, a to chápaním slovenskej verejnosti, kto je skutočným agresorom vo vojne na východe Európy, potom čísla vyzerajú komplikovane.

Podľa údajov autoritatívnej slovenskej analytickej organizácie GLOBSEC tak 46 percent Slovákov považuje útok Ruska na Ukrajinu za zodpovedný, zatiaľ čo pred rokom to bolo viac ako 50 percent.

Spomedzi ôsmich skúmaných krajín strednej a východnej Európy (Poľsko, Litva, Lotyšsko, Česká republika, Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko a Slovensko) je to najhorší výsledok.

V ostatných siedmich uvedených krajinách sa počet tých, ktorí považujú Moskvu za agresora, zvýšil alebo zostal takmer nezmenený. Dokonca aj v Maďarsku s odióznym premiérom Orbánom sa tento počet zvýšil zo 48 % na 54 %.

To naznačuje, že Moskva dosahuje isté úspechy v boji o mysle bežných Slovákov.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová opakovane vyjadrila obavy z rastúcich proruských nálad v krajine. Je to znepokojujúce najmä pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami naplánovanými na jeseň.

Mimochodom, slovenské špeciálne služby nedávno odhalili pokus Kremľa sfalšovať spomínané nadchádzajúce parlamentné voľby na Slovensku.

Ďalším krokom proti Ukrajine bol postoj šéfa slovenského parlamentu, ktorý sa vyslovil proti vstupu Kyjeva do NATO. Poznamenal, že Ukrajina musí ísť až na doraz, ako to svojho času urobila Bratislava.

Ako vidíme, hon na kremeľských predátorov sa nekoná len v hlavách bežných občanov. Moskva sa snaží ovplyvňovať politikov a úradníkov EÚ.

Zaujímavý fakt – podľa toho istého GLOBSEC-u je Garabin obľúbený medzi proruskými publikáciami na Facebooku. Má 174 príspevkov s pozitívnymi reakciami a ani jeden príspevok s negatívnymi reakciami Rusov. To o niečom svedčí a nie je náhoda, že tento subjekt čoraz častejšie opakuje rétoriku ruskej propagandy.

A zatiaľ čo súčasné vedenie krajiny podporuje Ukrajinu tým, že pomáha brániť Európu pred rusizmom (dodáva Ukrajincom zbrane, lietadlá a systémy protivzdušnej obrany, poskytuje finančnú a diplomatickú pomoc), niektorí členovia politického establišmentu na Slovensku sa snažia rozkolísať situáciu v krajine.

Navyše nejde ani tak o Ukrajinu – ide o budúcnosť Slovenska a celej Európy. Veď rozdúchavanie nenávisti v krajine a nabádanie na porušovanie ľudských aj právnych noriem (čo otvorene dokazuje aj Arabinova podpora konania kremeľských kanibalov) vedie k novým vojnám.

Okrem toho, nezabúdajte, že nejde o obyčajného občana alebo dokonca bežného člena súdnictva. Harabin je bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a jeho bývalý minister spravodlivosti.

Presne s takýmito ľuďmi počíta Kremeľ pri svojej snahe o opätovné získanie kontroly nad európskymi krajinami. Vtip je však v tom, že Moskva môže takýchto politikov dostať do funkcie len s pomocou samotných občanov týchto krajín.

Koniec koncov sú to obyčajní občania Poľska, Maďarska, Bulharska, Českej republiky alebo Slovenska, ktorí rozhodujú o voľbe. A práve od primeranosti týchto občanov a ich schopnosti rozoznať pravdu v informáciách, ktoré sú im sprostredkované, závisí ich budúcnosť.

Pretože sú to oni, kto sa rozhoduje – slobodní občania slobodných krajín. A táto sloboda je jednou zo základných hodnôt Európy, ktorú dnes bráni aj východná Európa.

Pamätajte na to, Európania, urobte správne závery a správne sa rozhodnite. Veď váš zajtrajšok závisí od krokov, ktoré urobíte dnes.

Autor: Jozef Kováč