Čína sa v priebehu niekoľkých desaťročí dokázala prepracovať na najväčšiu montovňu na svete a vďaka tomu sa vymanila z chudoby.

V priebehu posledných pár týždňov došlo na čele rebríčka najľudnatejších krajín sveta k výmene stráží. India predbehla svojho suseda Čínu. Otázne tak teraz zostáva, či ju dokáže dobehnúť a predbehnúť aj v ekonomickej oblasti.

Žiadna iná krajina totiž za posledných sto rokov nezažila väčší ekonomický rozmach ako Čína. Z jedného z najchudobnejších štátov na svete sa stala lokomotíva globálnej ekonomiky, pričom v niektorých oblastiach získala významné postavenie.

Odborníci predpokladajú, že v prípade vhodných podmienok by sa niečo podobné mohlo zopakovať aj v Indii.

Podobné a také odlišné

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že obe krajiny sú si veľmi podobné. Obrovské krajiny s počtom obyvateľov vyše 1,4 miliardy, disponujúce jadrovými zbraňami a každá s dominantným postavením vo svojom regióne.

Tu sa však ich podobnosti rozchádzajú, a to vo významnej miere. „Dôvodov, prečo sa India hospodársky nachádza v úzadí za Čínou, je viac. Je to v podstate súhra mnohých faktorov – od politického usporiadania, respektíve systému, cez národné mytológie až po kultúrne a náboženské špecifiká a v neposlednom rade zahraničnú politiku,“ hovorí analytička Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Vladimíra Ličková.

To všetko ovplyvňuje tempo, ktorým sa tieto krajiny boli schopné po získaní nezávislosti rozvíjať.

Napriek katastrofálnym dôsledkom hospodárskych politík Mao Ce-tunga sa Čína od prelomu 70. a 80. rokov pod vedením Teng Xiao-pinga reformovala a ekonomicky otvorila svetu. Prilákala tak zahraničný kapitál, technológie, know-how, začala vytvárať špeciálne ekonomické zóny, investovala do rozvoja infraštruktúry vrátane dopravných sietí, prístavov či výroby.

Odpútanie sa od suseda

Reformami a lacnou pracovnou silou sa etablovala ako svetové výrobné a exportné centrum, čo krajine zabezpečilo rapídny ekonomický rozvoj. V tomto období sa tiež dovtedy kolísavý čínsky rast hrubého domáceho produktu (HDP) začal od indického oddeľovať a napredovať rýchlejšie. Tento trend pretrvával s výnimkou posledných dvoch rokov až do súčasnosti. Čína sa teda z agrárne orientovanej ekonomiky v priebehu pár dekád stala vysoko industrializovanou krajinou, kde sa poľnohospodársky sektor na tvorbe HDP podieľa stále menej.

„Čína posledné dekády ťažila v podstate primárne z toho, že celý západný svet outsorcoval výrobu veľkej časti produktov, ktoré potreboval, práve do Číny. Západné firmy pred niekoľkými desiatkami rokov zistili, že Čína má dobrú demografickú situáciu, stovky miliónov pracovníkov v produktívnom veku s nízkymi mzdami, lacné zdroje energie a vládu, ktorá je zahraničným investíciám otvorená,“ približuje analytik spoločnosti XTB Tomáš Vranka.

Západné firmy často museli z dôvodu rôznych regulácií a zákonov otvárať svoje prevádzky v Číne formou partnerstva s tamojšími spoločnosťami. Tie potom v priebehu rokov veľa z toho, čo u nich Západ vyrábal, jednoducho odpozorovali a vytvorili si vlastné značky bez ohľadu na duševné vlastníctvo.

Vplyv diktatúry

Ako ďalej hovorí Vranka, aj keď diktatúra nie je ani zďaleka ideálny politický režim, tak v určitých oblastiach dovolila vládam v Pekingu niektoré veci robiť dlhodobo a koncepčne s presahom jedného funkčného obdobia. Išlo napríklad o digitalizáciu či podporu infraštruktúrnych projektov. To sú veci, ktoré trvajú dlhé desiatky rokov a pri bežných demokratických voľbách vlády uprednostňujú často krátkodobé a politicky prijateľné riešenia na úkor tých dlhodobých.

„Indické politické elity nedokázali premeniť toľko príležitostí ako Čína, zmobilizovať sa a zadefinovať jasnú líniu a ekonomickú orientáciu, na ktorú by sa v nasledujúcich rokoch upäli. Súvisí to do veľkej miery aj s politickým systémom a dynamikou rozhodovacích procesov v týchto dvoch krajinách,“ dodáva Ličková.

Postupné zbližovanie

Podľa odborníkov by sa zaostávanie dnes najľudnatejšej krajiny malo v nasledujúcich rokoch a dekádach zmenšovať. Postupne sa do Indie začínajú sťahovať mnohé zahraničné spoločnosti. Mnohé z nich si totiž začali uvedomovať obrovskú závislosť od čínskych výrobných kapacít.

Najväčšou výhodou Indie je však demografia, ktorá na druhej strane bude ťahať Čínu dole.

„India je na dobrej ceste, rastie veľmi pekne. Oproti Číne má jednu obrovskú výhodu, ktorou je demografia. Ekonomika môže rásť dvoma základnými spôsobmi. Prvá je, že každý človek alebo firma vyprodukuje viac. Druhým je, že proste pridáte do pracovného procesu viac ľudí či firiem. Prvý spôsob rastu je od určitého momentu veľmi ťažký, keďže rast produktivity časom klesá,“ vysvetľuje Vranka.

Drahá demografia

Čína žne neblahé dôsledky politiky jedného dieťaťa a ocitá sa v situácii starnutia populácie.

„Na druhej strane, hospodársky vývoj Indie je brzdený aj nedostatkom pracovných miest, najmä v sektoroch s pridanou hodnotou, a nemenej podstatne alarmujúco nízkou mierou participácie žien na pracovnom trhu,“ dopĺňa Ličková. Okrem toho v jej neprospech hrá aj kastovný systém či nízka úroveň vzdelania.

„Celkovo predpovedať budúcnosť vývoja globálnej ekonomiky je neľahké, pretože do hry vstupuje mnoho interných aj externých faktorov. India má určite veľký potenciál do určitej miery Čínu aspoň dorovnať v ekonomickej rovine. Je to však skôr otázka dlhodobého horizontu,“ uzatvára Ličková.

Zdroj: https://www.aktuality.sk