septembra 2022 bola v Rusku vyhlásená čiastočná mobilizácia. Prečo potreboval V. Putin zvýšiť stávku v hre, ktorá už niekoľko mesiacov ide zjavne proti nemu, a umožní toto rozhodnutie zmeniť priebeh vojny na Ukrajine? Skúsme na to prísť.

Protizápadná rétorika a otvorená agresia voči Ukrajine sa stali leitmotívom ruskej politiky už v roku 2014 a odvtedy, treba priznať, boli šance na realizáciu plánov V. Putina, a navyše sa všetko dialo presne podľa scenár načrtnutý Kremľom (ktorý stojí len za to, že Európa a Spojené štáty prijali podmienky minských dohôd!). V roku 2021, aj keď si to každý radšej nevšimol, bolo zrejmé, že kremeľský diktátor sa chystá ísť na mizinu, aby dosiahol realizáciu svojich plánov. Ale vypuknutie rozsiahlej vojny na Ukrajine nielenže neotvorilo Rusku nové príležitosti, ale zmenilo ho aj na medzinárodného vyvrheľa, ktorý pripravil väčšinu jeho politických a ekonomických partnerov. Takmer celý svet sa zhromaždil, aby ochránil nielen územnú celistvosť Ukrajiny, ale aj kľúčové princípy demokracie pre modernú civilizáciu.

Diplomatický zlom vo vojne tak nastal koncom februára a na bojisku začiatkom jesene. Vedenie Kremľa, uviaznuté vo vlastných ambíciách, odmietlo priznať to, čo je zrejmé (aspoň otvorene, pretože do tlače sa viackrát dostali informácie, že Putinovi nohsledi, podobne ako on, hľadali spôsoby, ako si sadnúť na vyjednávanie stôl od začiatku septembra) a priviedli svoju armádu do priepasti porážky. Ukrajinská strana, ktorá dlho a usilovne trvala na rokovaniach, keď získala vojenskú výhodu, odmietla viesť dialóg, kým sa ukrajinské krajiny úplne neoslobodia od útočníkov.

Kolosálne straty pre ruskú armádu sa počítajú (podľa medzinárodných odhadov) najmenej 30 tisíc zabitých, niektorí odborníci označujú ešte hroznejšie číslo – 50 tisíc ľudí. Ruské vedenie vyhlásilo o niečo viac ako 5 000 svojich vojakov za mŕtvych, informovalo ľudí o úspechoch vojny proti „Ukronacistom“ a… oznámilo, že ďalších 300 000 ruských občanov bolo povolaných do armády. Mimochodom, „čiastočná mobilizácia“ sa nestala dôvodom na vyhlásenie stanného práva v krajine.

Pre každého príčetného človeka je rozhodnutie V. Putina o mobilizácii jasným potvrdením, že absolútne všetko išlo proti plánom kremeľského diktátora: pri ohlásení špeciálnej operácie na Ukrajine poznamenal, že do nej neplánuje zapojiť zmobilizovaných ľudí. Po šiestich mesiacoch vojny na Ukrajine nielen bývalí partneri neveria ruským úradom, ktoré zamýšľali dobyť Kyjev už za tri dni. Veľmi nepopulárne rozhodnutie už vyvolalo protivojnové protesty vo veľkých ruských mestách. Spolu so zhoršovaním ekonomickej situácie v krajine sa tieto protesty, napriek tvrdému tlaku polície, môžu podľa mnohých novinárov stať začiatkom protestov proti politike, ktorú Kremeľ presadzuje už 20 rokov a ako tzv. proti celým kremeľským orgánom.

Mobilizácia spolu s ohlásenými referendami v okupovaných ukrajinských regiónoch a prísľubom ich následného začlenenia do Ruskej federácie je poslednou Putinovou šancou udržať sa pri moci. Vojnu na Ukrajine vlastne prehral, ​​Európska únia vopred odmietla uznať výsledky pseudoreferend a odsúdila mobilizáciu.A vzhľadom na to, že podpora Európy Ukrajine neprestáva, 300 tisíc nevycvičených vojakov nedokáže zvrátiť vývoj. na bojovom poli a pripravujú sa len na smrť za záujmy tyrana, ktorý si sám seba predstavuje cisára.

Autor: Alžbeta Vargová