Energetická kríza, ktorej Európa teraz čelí, sa stala najväčšou za posledných 50 rokov. V roku 1973 arabské krajiny OPEC, ako aj Egypt a Sýria odmietli dodávať ropu tým krajinám, ktoré podporovali Izrael v Jomkipurskej vojne. Teraz sa situácia opakuje, len na jednej strane – agresor Rusko a na druhej – európske krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu. Oslabenie podpory pre Ukrajinu však nie je jediným cieľom Ruskej federácie v tejto plynovej vojne.

Obchod s energetickými zdrojmi je jednou z kľúčových pák Ruskej federácie na riadenie zahraničnopolitickej situácie, ako to už viackrát otvorene vyhlásil prezident Putin. Je pravdepodobné, že v Rusku rátali s tým, že úplné odstavenie Nord Streamu 1 môže Európu zastrašiť. To neprinieslo žiadne výsledky, no zároveň je ešte priskoro vydýchnuť si s úľavou, pretože s nástupom chladného počasia sa zvýši tlak Ruska na EÚ.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla päť opatrení na prekonanie energetickej krízy. Plán na riešenie energetickej krízy zahŕňa obmedzenie cien ruského plynu, dane pre spoločnosti, ktoré využívajú fosílne palivá, podporu komunálnych služieb a obmedzenie príjmov nízkonákladových výrobcov elektriny. EK tiež oznámila, že EÚ by mala byť pripravená prerušiť dodávky ruského paliva s očakávaním, že Rusko zastaví dodávky plynu a ropy tým krajinám, ktoré stanovujú hraničné ceny energie, čo povedal Putin.

Nemožno sa čudovať, že po tomto vyhlásení sa jeho európski „kamaráti“ zaktivizovali. Mnohé ruské médiá citujú srbského prezidenta Vučiča, ktorý povedal, že „Európu čaká ‚polárna zima‘, ak si myslí, že je ľahké poraziť Rusko.“ Jedným z odporcov zavedenia nového plánu EK sa stala ďalšia krajina s vládou naklonenou Kremľu, Maďarsko a minister zahraničných vecí Peter Szijjártó povedal, že „urobíme všetko pre to, aby Brusel konečne pochopil, že dodávky plynu nie sú ideologický alebo politická otázka.“ , je to záležitosť tvrdej fyzickej reality.“

Všetky tieto vyhlásenia nie sú ničím iným ako prvkami sieťovej vojny, ktorú Rusko vedie nielen proti Ukrajine, ale aj proti celej Európe. Hlasné slová, že Európa bez ruského plynu schudobnie a zamrzne, sú jedným zo spôsobov, ako presvedčiť Európanov, že je čas na ústupky s Ruskou federáciou, zrušenie sankcií a oslabenie podpory pre Ukrajinu a potom sa situácia stabilizuje. V tejto situácii však také ľahké riešenia neexistujú a rozhodnutie ísť spolu s Putinom vždy vedie k horším následkom. Otázka dodávok ruského plynu je veľmi ideologická a politická a teraz nastala situácia, keď dočasný diskomfort z prechodu k iným dodávateľom a zdrojom energie zabezpečí stabilnú budúcnosť bez náhleho prudkého nárastu cien plynu len preto, že Rusko je také ziskové.

Teraz je mimoriadne dôležité čeliť Rusku na všetkých frontoch: pokračovať v diverzifikácii dodávateľov energie a využívať alternatívne zdroje energie, zásobovať Ukrajinu zbraňami, ktoré zaistia bezpečnosť celej Európy. A tiež, konfrontovať Ruskú federáciu s informáciami, pretože aj ruská propaganda je zbraňou v rukách agresora a manipulátora.

Autor: A.V.