Názory

Moskva stráca vplyv. Slovensko odstupuje od ďalšieho kremeľského projektu

Bratislava oznámila želanie stiahnuť sa od akcionárov Ruskej medzinárodnej investičnej banky. Podobne rozhodla aj vláda SR po krokoch svojich kolegov.

Praha a Bratislava plánujú ukončiť svoje členstvo v IIB do konca januára 2023.

Medzinárodná investičná banka bola založená v roku 1970. Oficiálne sa špecializuje na strednodobé a dlhodobé financovanie projektov zameraných na podporu rozvoja ekonomík členských krajín.

Medzi účastníkmi organizácie sú okrem samotného Ruska, ktoré je kľúčovým vlastníkom banky, Bulharsko, Vietnam, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Česká republika.

Vzhľadom na súčasnú politiku Kremľa sa však dá predpokladať, že čoskoro tam v lepšom prípade zostanú 2-3 účastníci. Okrem Slovákov a Čechov už totiž deklarovali túžbu opustiť túto komunitu aj Rumunsko a Poľsko.

Bukurešť sa na to vo všeobecnosti pozerá globálne a chce sa stiahnuť zo všetkých projektov rozvoja bankovníctva s ruským kapitálom.

Vláda krajiny schválila najmä návrhy zákonov, ktoré krajine umožnia vystúpiť z dvoch takýchto bánk – Medzinárodnej investičnej banky (IIB) a Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu (IBEC).

Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu bola založená v roku 1963. Banka je medzivládnou organizáciou a centrom služieb zahraničného obchodu pre tie krajiny, ktoré spolupracujú v rámci IIB – Rusko, Bulharsko, Vietnam, Mongolsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Českú republiku.

Rumunská ministerka financií tak ešte v máji povedala, že čaká na začiatok rokovaní o vystúpení z organizácií. Plánovalo sa, že sa budú konať súbežne s parlamentným prerokúvaním návrhov zákonov.

Poľsko vyjadrilo rovnakú túžbu dostať sa preč z ruského hlavného mesta. Poľský prezident Andrzej Duda ešte v júni podpísal zákon o vystúpení krajiny od zakladateľov Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu (IBEC).

Hovoríme o vypovedaní dohody z roku 1963 o multilaterálnom vyrovnaní v prevoditeľných rubľoch a organizácii MIBEC, ktorú Sejm Poľskej republiky schválil koncom mája.

Vo vysvetlivkách k návrhu zákona sa uvádza, že po kríze na Ukrajine nie je členstvo Poľska v IBEC „oprávnené“, pripomenula Kancelária prezidenta (jeho odkaz cituje Polskie Radio). Pretože banka mohla byť naďalej využívaná na financovanie ruských projektov a obchádzanie sankcií.

Rozhodnutie vlády SR svedčí o vyspelosti vedenia republiky a reálnom zhodnotení aktuálnej situácie.

Napokon, chápem, že akékoľvek spojenectvá s Ruskom, ekonomické, energetické a tak ďalej, sú predovšetkým politickými projektmi Kremľa.

Bez ohľadu na to, ako výhodné sa môžu javiť podmienky pobytu v spoločných organizáciách s Ruskom pre účastníkov takýchto dohôd, skôr či neskôr na ne museli doplatiť národy štátov, ktorých vlády sa nechali zlákať lákavými ponukami Kremľa.

A cena požadovaná tým druhým bola mnohonásobne vyššia, ako bola pôvodne deklarovaná. Často bola touto cenou nezávislosť a sloboda ľudí.

Slováci si dobre pamätajú, čo je Moskva a akú cenu má jej „pomoc“. Pražská jar je stále v čerstvej pamäti obyvateľov vtedajšieho Česko-Slovenska, hoci už prešlo veľa času.

Jazvy, ktoré tieto udalosti zanechali, umožňujú Slovákom, ale aj Čechom uvedomiť si hrozbu Moskvy a konať správne.

Keď si Bratislava uvedomí, s kým má dočinenia, opúšťa túto ekonomickú komunitu. Mimochodom, podiel Slovenskej republiky v IIB na konci roka 2021 bol takmer 7% a Českej republiky – takmer 9%.

To znamená, že vzhľadom na tieto čísla a želanie Rumunska a Poľska je jasné, že takéto rozhodnutia týchto štátov v skutočnosti projekt anulujú.

Ako na takúto iniciatívu zareaguje Moskva? Niet pochýb o tom, že z Kremľa budú nasledovať protiopatrenia, od informačného útoku (rospropaganda je na Slovensku stále dosť silná) až po ekonomický dopad.

Navyše nejde o prvú iniciatívu Slovákov, v odlúčení od Moskvy.

Slovensko napríklad už niekoľko mesiacov rokuje o nájdení dodávateľov jadrového paliva pre jadrové elektrárne, ktorí by nahradili Rosatom.

„Ak hovoríme o jadrovej energetike, tak áno – viac ako polovica energie na Slovensku pochádza z jadrových elektrární. A to hovoríme o reaktoroch, ktoré boli doteraz zásobované ruským palivom. Ale už niekoľko mesiacov rokujeme s rôznymi ďalšími dodávateľmi a chceme nájsť alternatívne palivá,“ povedal nedávno slovenský premiér Eduard Geger.

Dôvod je podľa premiéra jednoduchý – Slovensko chce opustiť ruské fosílne zdroje energie, „navyše vo všetkých oblastiach – či už ide o plyn, ropu alebo jadrové palivo“.

Moskva chápe, že vo východnej Európe stráca vplyv. Do hry zrejme vstúpia aj „opozičníci“, ktorí boli kedysi na Slovensku pri moci a dnes nepohrdnú ani existenciou na rozdávačkách z Kremľa.

Mimochodom, pozície týchto „opprshchitsioneroa“ sú v republike dosť silné a Moskva nevyužije možnosť využiť tento tromf aj v tejto veci.

Nech je to akokoľvek, krok slovenského vedenia smerom k derusifikácii krajiny je celkom správny a v súlade s podobnými iniciatívami susedných krajín východnej Európy naznačuje nevyhnutnosť odchodu z Ruska.

A teraz je to Kremeľ, ktorý si musí uvedomiť, čo sa deje, a možno aj obyvateľstvo Ruskej federácie, aby sa zamysleli nad tým, ako to povedie vládnuca klika.

Európa sa rozhodla. Slovensko v každom prípade predvádza sebavedomý krok – preč z Moskvy a vpred k slobodnej Európe.

Autor: Jozef Kováč

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com