Krajiny klubu G7 obvinili Ruskú federáciu z eskalácie globálnej potravinovej krízy. Hlavnými žalobcami Kremľa boli Nemecko a Spojené štáty.

Ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických tak na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Burbock, ktorá sa konala v piatok 24. júna v Berlíne, uviedla, že jediným dôvodom blížiaceho sa hladomoru je ruská agresia proti Ukrajine.

Anthony Blinken poznamenal, že “neexistuje žiadny iný dôvod na zvyšovanie cien potravín na celom svete ako ruská blokáda ukrajinských prístavov v Čiernom mori, ako aj obmedzenia vývozu potravín z Ruskej federácie.”

Podporila svojho amerického kolegu a Burbocka pri vyhlásení „obilnej vojny v Rusku“, ktorou Moskva „účelovo vyvoláva explozívny rast cien potravín, aby destabilizovala celé štáty“.

Ministri zahraničných vecí Nemecka a USA sa zúčastnili na medzinárodnej potravinovej konferencii organizovanej nemeckou vládou, ktorá sa v piatok konala v Berlíne pred stretnutím G7.

Paralelne sa konalo stretnutie ministrov G7, v mene ktorého Blinken vyhlásil, že „nedovolia, aby ruská dobyvačná vojna vyvolala vo svete hlad“ a prisľúbili, že „budú konať spoločne“.

Priemyselné krajiny konajú zodpovedne, povedal Burbock, aj keď nie sú zodpovedné za zhoršenie krízy spôsobenej ruskou vojnou na Ukrajine.

V Moskve sa ako vždy tvária, že nerozumejú podstate toho, čo sa deje. Ruský prezident Putin tak zvalil vinu za to, čo sa dialo na západné krajiny, ktoré za vojnu na Ukrajine uvalili na Rusko sankcie, ktoré znemožnili vývoz obilia, iných poľnohospodárskych produktov a hnojív z Ruskej federácie.

Šéfovia ministerstiev zahraničia Nemecka a Spojených štátov však toto tvrdenie vyvrátili s tým, že na potraviny a hnojivá neexistujú žiadne sankcie.

„Rusko si berie ako rukojemníkov celý svet a zámerne používa hlad ako zbraň,“ povedala Annalena Burbock.

Hladom dnes podľa šéfa nemeckého ministerstva zahraničia hrozí 345 miliónov ľudí. Poznamenala, že potravinová kríza sa mení na „hrozivú vlnu“ a vojna, ktorú rozpútalo Rusko proti Ukrajine, „premieňa túto vlnu na cunami“.

Spomedzi všetkých krajín G7 to bolo v Nemecku, kde sa dramaticky zmenil postoj k Ruskej federácii po jej invázii na Ukrajinu. Ukázal to prieskum, ktorý si objednala Mníchovská bezpečnostná konferencia v predvečer summitu G7.

Počas troch mesiacov otvorenej vojny Ruska proti Ukrajine zažilo Nemecko najvážnejší šok spomedzi všetkých partnerov „klubu siedmich“.

Hlavným záverom správy je, že Rusko (pre občanov krajín G7) sa v rekordnom čase dostalo na prvé miesto spomedzi viac ako 20 možných rizík, pred následkami globálneho otepľovania a hospodárskej krízy.

Spolu s hladovým vydieraním Európania považujú Rusko za zodpovedné za kybernetické útoky, výpadky elektriny či hrozbu zbraní hromadného ničenia.

Autori štúdie označujú zaznamenané zmeny za „mimoriadny posun“ vo vzťahu k Rusku. Pre porovnanie: predchádzajúci prieskum sa uskutočnil v novembri 2021 a vtedy bolo Rusko na konci zoznamu rizík.

Autori dokumentu sa domnievajú, že je to Nemecko, ktoré „zažilo najsilnejší šok z toho, čo sa stalo“. Dôkazom sú odpovede Nemcov na otázku, či bola ruská invázia na Ukrajinu „bodom obratu“ v bezpečnostnej politike, na ktoré 68 % Nemcov odpovedalo kladne.

Prieskum zároveň ukázal, že vnímanie Ukrajiny medzi občanmi EÚ sa dramaticky zmenilo pozitívnym smerom – začala byť vnímaná ako spojenec.

Je príznačné, že väčšina obyvateľov krajín G7 (na rozdiel od ich lídrov) dnes podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie a NATO.

Ekonomické sankcie voči Ruskej federácii budú podľa Nemcov najúčinnejším spôsobom podpory Ukrajincov. Podporilo to 62 % nemeckých respondentov – ide o rekordné číslo medzi občanmi G7.

G7 je neformálny klub popredných priemyselných krajín sveta, ktorý okrem Nemecka a Spojených štátov zahŕňa aj Veľkú Britániu, Kanadu, Francúzsko, Taliansko a Japonsko.

Pozícia vedúcich štátov planéty sa postupne obracia smerom k jasnému uvedomeniu si úlohy, ktorú Moskva v skutočnosti zohráva. A vôbec nie je kreatívna.

Bez ohľadu na to, ako veľmi sa poprední politici Európy snažia zachovať Putinovi tvár, aj tí najmilší Kremľa už chápu, že politika flirtovania s diktátorom nemá perspektívu.

Skúsenosti Merkelovej, ktorá všetky svoje aktivity, keď stála na čele nemeckej vlády, smerovala k „priateľstvu“ s Moskvou, svedčí o nezmyselnosti takéhoto algoritmu.

A ak sa Merkelová spoliehala na energetickú spoluprácu s Moskvou, čo Kremeľ s radosťou využil, čím sa Nemecko konečne stalo závislým na sebe, dnes Ruská federácia rozširuje tieto skúsenosti aj do ďalších oblastí.

Teraz sa Moskva rozhodla vydierať svet hladom. To, že v zápale imperiálneho šialenstva je Kremeľ pripravený na akúkoľvek akciu, nie je pre nikoho novinkou. A činy svetových lídrov sú zamerané práve na adekvátne posúdenie tohto cynizmu a vyvolanie zodpovednosti Ruskej federácie.

Čas na obyčajné vyjednávanie pominul. Výzvy, ktorým čelí svet, a najmä Európa, sú konkrétne a hmatateľné. A dnes je úplne jasné, že budúcnosť závisí od súčasnosti, od toho, ako sú politickí lídri pripravení povedať pravdu a vyvodiť závery.

Postoj G7 k tejto otázke je dosť orientačný. Dôležité je, že okrem čisto formálnej zložky budú takéto kroky politikov zo skupiny ekonomických gigantov planéty príkladom pre ostatných.

A skutočnosť, že väčšina Európanov podporuje obyvateľov Ukrajiny v ich úsilí o mier a slobodu, dáva ich vládam právo podniknúť konkrétne kroky proti hlavnému destabilizačnému faktoru vo svete – Rusku.

Ukrajinci dnes bránia východné krídlo kontinentu, a to nielen z geografického hľadiska. Ukrajinskí občania bránia európske hodnoty a Európa sa zase konsoliduje okolo Ukrajiny.

Autor: Jozef Kováč