Svet

Fínsky generál ubezpečuje o pripravenosti: Ak nás Rusi napadnú, budeme klásť tvrdý odpor

Veliteľ fínskych ozbrojených síl generál Timo Kivinen uviedol, že Fínsko sa už desaťročia pripravuje na útok Ruska a v prípade, že k nemu dôjde, bude klásť tvrdý odpor. Fínsko má podľa neho vybudovaný značný zbrojný arzenál, ale rozhodujúcim faktorom bude, že Fíni budú mať motiváciu bojovať.

Fínsko má podľa neho vybudovaný značný zbrojný arzenál, ale rozhodujúcim faktorom bude, že Fíni budú mať motiváciu bojovať. V rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v utorok Kivinen vysvetlil: “Najdôležitejšia línia obrany je medzi ušami, čo v súčasnosti dokazuje vojna na Ukrajine.” “Ukrajina je pre (Rusko) tvrdým orieškom, tak by to bolo aj vo Fínsku,” dodal.

Fínsko viedlo v 40. rokoch 20. storočia dve vojny proti východnému susedovi, s ktorým má 1300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. V týchto konfliktoch zahynulo približne 100.000 Fínov a Fínsko prišlo o desatinu svojho územia.

Reuters pripomenul, že Fínsko si od druhej svetovej vojny udržiava vysokú úroveň vojenskej pripravenosti a na obranu vynakladá dve percentá svojho HDP, čo je viac ako mnohé krajiny NATO.

“Systematicky sme rozvíjali našu vojenskú obranu práve pre tento typ vojny, ktorá sa tam (na Ukrajine) vedie, s masívnym využitím palebnej sily, obrnených síl a tiež letectva,” povedal Kivinen.

Fínsko má momentálne jedno z najsilnejších delostrelectiev v Európe a má zásoby rakiet s plochou dráhou letu s doletom 370 kilometrov. Do výzbroje armády objednáva štyri nové vojenské lode, ako aj 64 amerických stíhačiek F-35. Plánuje objednať až 2000 bezpilotných lietadiel, protilietadlovú techniku a na hraniciach s Ruskom buduje zábrany.

Fínsko, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov, má v aktívnej službe približne 280.000 vojakov a ďalších 870.000 osôb je vycvičených ako záložníci. Na rozdiel od mnohých západných štátov Fínsko po skončení studenej vojny nezrušilo vojenskú brannú povinnosť pre mužov.

V nedávno zverejnenom prieskume ministerstva obrany sa až 82 percent respondentov vyjadrilo, že by boli ochotní zúčastniť sa na obrane krajiny, ak by bolo Fínsko napadnuté.

Napriek tejto pripravenosti fínskych ozbrojených síl generál Kivinen privítal rozhodnutie Fínska požiadať o vstup do NATO. Momentálne Fínsko i ďalšia uchádzajúca sa severská krajina, Švédsko, rokujú s Tureckom o jeho nesúhlase s ich žiadosťami o členstvo v aliancii.

Reuters v tejto súvislosti pripomenul, že Ankara vytýka vládam v Helsinkách a Štokholme, že podporujú kurdských militantov, a hnevá ju aj embargo severských krajín na vývoz zbraní do Turecka.

Členstvo v NATO by Fínsku umožnilo zvýšiť svoju kapacitu včasného varovania tým, že by sa stalo súčasťou spoločnej kontroly vzdušného priestoru aliancie, povedal Kivinen. Krajina by tiež profitovala z odstrašujúceho účinku členstva v aliancii, v ktorej útok na jedného člena je útokom na všetkých jej členov. Generál však zdôraznil, že “hlavnú zodpovednosť za obranu Fínska bude stále niesť Fínsko”.

Zdroj: https://www.cas.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com