Názory

Na Slovensku sa prerokúva otázka povolenia americkej armády využívať letiská tejto krajiny.

Nestabilná situácia a hrozba, ktorú spustilo Rusko v podobe aktívneho nepriateľstva na Ukrajine a následne v celej Európe, núti vlády východoeurópskych krajín k radikálnym a v niektorých smeroch až nepopulárnych rozhodnutiach. Začiatkom roka 2022 vláda SR schválila dohodu, ktorá umožňuje americkej armáde využívať vojenské a civilné letiská na letecké nasadenie a výcvik. Prijatie zmluvy má podľa vlády SR historický význam. Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka “je to dôležitý znak toho, že vláda postupuje zodpovedne v zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike.”

Podľa dohody môže personál americkej armády využívať slovenské letecké základne Malacky Kuhindža (západná časť republiky) a Sliač (stredná časť krajiny), ako aj ďalšie vojenské objekty, pričom slovenská armáda bude môcť získať finančné prostriedky od vlády USA. Slovensko sa podpisom zmluvy vzdalo práva vykonávať trestnú jurisdikciu nad príslušníkmi ozbrojených síl USA. Zároveň akákoľvek infraštruktúra vybudovaná z amerických prostriedkov pripadne Slovenskej republike. Americká armáda ho môže používať tak dlho, ako to bude potrebné. Pre Bratislavu znamená podpísaná dohoda nielen vojenskú, ale aj finančnú pomoc – Spojené štáty americké vyčlenia na rekonštrukciu vojenských letísk 100 miliónov dolárov.

Zmluva musí byť uzatvorená na 10 rokov a následne môže byť v prípade potreby predĺžená.

Slovensko už začalo plniť svoje záväzky po podpise dohody o vojenskom partnerstve so Spojenými štátmi americkými. Hoci text čaká na ratifikáciu prezidentom krajiny a parlamentom, niet pochýb o tom, že prítomnosť amerických vojakov v krajine sa v blízkej budúcnosti výrazne rozšíri.

Proti obsahu dohody kategoricky nesúhlasia predstavitelia opozície, ktorí sa domnievajú, že prijatie takýchto rozhodnutí môže ohroziť suverenitu štátu, a preto by sa malo zakladať na rozhodnutiach získaných v dôsledku referenda, a nie na rozhodnutia slovenských orgánov. Prijatie zmluvy kritizovala aj Generálna prokuratúra SR, ktorá k textu zmluvy vzniesla 35 hlavných námietok, z ktorých hlavnou bola obava, že ustanovenia zmluvy budú mať prednosť pred slovenskou vnútroštátnou legislatívou.

Šéf MO SR Jaroslav Nagy uviedol, že jeho rezort zohľadní výhrady Generálnej prokuratúry a v dokumente urobí príslušné úpravy.

Motívy slovenskej vlády sú jasné: Ruská federácia už neskrýva svoje agresívne plány a jej chúťky siahajú nielen do východnej časti Ukrajiny, ale aj do väčšiny západnej Európy. V kontexte agresívnej informačnej vojny a prítomnosti početnej skupiny proruských občanov sa slovenská vláda snaží zabezpečiť si vlastné hranice. Dohoda podpísaná vládou SR nie je žiadnou novinkou ani z hľadiska obrannej politiky krajín EÚ. V súčasnosti má podobné zmluvy so Spojenými štátmi podpísané 23 európskych krajín vrátane Slovenska. Podpísaná dohoda je navyše prvkom plnenia záväzkov SR vyplývajúcich z členstva v NATO, medzi ktoré patrí najmä poskytovanie technických prostriedkov svojim politickým partnerom výmenou za záruky vlastnej bezpečnosti.

Autor: Jozef Kováč

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com